Dnes si rozoberieme tzv. vražedné vzťahy. Inak by sa dali popísať aj ako „vynútená láskavosť“. O všetkom postupne. Poďme na to.
Bežný a normálny vzťah medzi ľuďmi je založený na obojstrannej akceptácii svojich záujmov a hodnôt. Napríklad človek A sa stretne s človekom B. Obidvaja robia odlišné činnosti a navzájom ich poznajú. Ani človek A sa nestará do činnosti človeka B a naopak. Porozprávajú sa o tom a idú ďalej každý za svojim vlastným cieľom. Nikto z tých dvoch ľudí nijak nenúti toho druhého k umelém uznaniu hodnoty, ktorú vytvára.
Priblížme si to na príklade, kedy jeden človek, nazvyme ho Jano, robí napríklad s drevom a druhý, František, má obchod s počítačovou technikou. Je normálne, keď František príde za Janom s požiadavkou, že chce drevený stôl, za ktorý si vypýta adekvátnu peňažnú hotovosť (ohodnotenie jeho práce, materiálu, času, …). Na druhej strane stojí situácia, kedy Jano ide k Františkovi kúpiť synovi nový operančný systém Windows, lebo počul o jeho zlacnení.
Ešte bežnejší, a zároveň nenormálny vzťah je tzv. vražedný, vynútený. Čo to je?
Vezmime si znovu za príklad človeka A a človeka B. Taktiež poznajú svoje činnosti navzájom. „Vražednosť“ nasledujúceho vzťahu je napríklad aj takáto veta z úst človeka B pre človeka A: „veď ty to vieš, nemohol by si …?“ Problém je v tom, že sa jedná ozneužívanie. Niekedy sa to prejavuje tzv. rodinkárstvom. Nič by na tom nebolo, keby išlo o výmenu jahôd za med. Pokiaľ sa jedná o osobný čas dotknutého človeka (pričom ho chce stráviť inak), tak sa vzťah stáva nebezpečným a hrozí, že dôjde ku konfliktom.
Opäť si vec priblížime na Janovi a Františkovi. František príde za Janom, že chce nový drevený stôl a ako protihodnotu mu neponúkne adekvátne finančné ohodnotenie, ale „služby“ z jeho obchodu – synovi vypáli nelegálny Windows, zoženie stiahnutú hudbu, stiahnuté filmy. Inými slovami všetko nakradne. Zlé na takomto postoji je to, že náš hypotetický syn sa učí nesprávnym návykom: napaľovanie softvéru, hudby, filmov a ich následné šírenie je normálne a prirodzené.
František pritom vie, že vypáliť nelegálny operačný systém ho vyjde maximálne pár minút a náklady spojené len s kúpou optického nosiča, pričom drevený stôl vyjde Jana vždy tie isté peniaze a čas. Vzťah sa stáva nebezpečným z dvoch takých najhlavnejších hľadísk:
- neprirodzené rozdelenie pomeru služba:hodnota,
- cesta k dopredu nedohodnutému dohadzovaniu neplatenej roboty pre tretie strany.
Neprirodzené rozdelenie pomeru služba:hodnota
Prirodzené rozdelenie pomeru služba:hodnota je také, kedy služby stoja toľko, koľko je ochotný za ne zaplatiť zákazník. Vyššia suma vedie k stratám obchodníka. Suma nižšia vedie napríklad k podhodnoteniu vnímania kvality danej služby, čo následne znižuje o ňu záujem.
Cesta k dopredu nedohodnutému dohadzovaniu neplatenej roboty pre tretie strany
Keď sa naruší pomer služba:hodnota, či už jedným alebo druhým smerom, dochádza k oslabovaniu autority jednej zo strán spomínaného vzťahu dvoch ľudí, napríklad sa oslabuje autorita človeka A. To má za následok situácie, kedy človek B začne človeku A dohadzovať robotu: „on ti to zoženie/urobí, však to zohnal aj mne. Choď za ním a povedz mu, že ja som ti povedal.“ Tým sa začína kolobeh „veď ty to vieš“ podlízania sa.
Najhoršie na tom je, že takáto činnosť nebýva zaplatená tak, ako by mala byť, pretože spomínaný dohadzovač si myslí, že zisk je len neustále brať od druhých. Lenže skutočnápodstata zisku je zarábať a rozdávať v takej miere, aby z toho mal osoh každý zo zúčastnených.
Teraz si predstavte situáciu, keby za vami, nech už robíte čokoľvek, príde týždenne niekoľko ľudí s prosbou, aby ste im niečo urobili bez toho, aby ste za to niečo (v zmysle riadne ohodnotenej práce) dostali. V samotnej podstate je to ušľachtilé, keď sa toho chopíte, lenže to vedie do ešte väčšej priepasti. Pokiaľ by ste mali niekomu niečo sľubovať a následne na to robiť, mohli by ste dať bokom všetky svoje koníčky a namieriť si to do krajiny bláznov.
Výsledok si isto viete predstaviť aj sami.
V tomto momente sa dostávame k téme ako povedať nie, ale o tom inokedy.
