Dnes sa budem venovať vynútenej poslušnosti. Poslušnosť naučená prirodzenou cestou cez vzory správania sa do toho neráta. Existuje niekoľko situácií, kedy je vynútená poslušnosť priam učebnicová. V každom prípade je samozrejme nezdravá.
- Rodič trestá svoje dieťa – v 3. roku života a hlavne v puberte,
- nastupovanie do autobusu,
- učiteľ napomína žiaka,
- poslušnosť v hierarchickej spoločnosti.
Rodič trestajúci svoje dieťa
Prvé tresty sa väčšinou objavujú nástupom malej pubertydieťaťa. To je približne okolo 3. roku života, kedy si človiečik uvedomí svoju vlastnú osobnosť a začne konať „ja sám“. Často v nevedomosti nesprávnosti svojich činov koná len preto, že je zvedavé. Táto téma je veľmi obsiahla, o nej azda dakedy neskôr.
Tresty sú často neprimerané len preto, že rodič nevie, že takéto správanie je len dôsledkom prirodzeného vývinu.
Potom nastane relatívne pokojné obdobie, až kým neprídepuberta. Človek sa v tomto období začne výrazne meniť. Rastie mu prvé ochlpenie okolo penisu, či vagíny. Spoznáva prvý orgazmus (zatiaľ len sám) a aj si uvedomí, čo je to za pocit. Prichádzajú prvé erotické predstavy. Často sa hovorí:„plieska s ním/ňou puberta“. Plieska skutočne s každým, či už menej, alebo viac. Nikto sa tomuto obdobiu nevyhne.
Rodič často trestá v tomto období svojho dieťaťa:
- zákaz sledovať televíziu,
- zákaz chodiť von,
- zákaz stretávať sa s kamarátmi,
- zákaz odmietať zákazy,
- zákaz,
- …
Lenže zákazy často nefungujú. Problém spočíva v tom, že puberťák vždy koná proti tomu, čo hovorí rodič. Zakázali ste puberťákovi cigarety? Skúsi ich. Zakázali ste puberťákovi marihuanu? Skúsi ju. Zakázali ste puberťákovi stretávanie sa s vami nechceným kamarátom? Bude sa s ním stretávať aj napriek tomu. Len preto, že bude chcieť ukázať vo svojej skupine, že nie je slaboch.
Aj napriek tomuto má puberťák svojich rodičov rád. Neprizná to pred svetom, ktorým sú jeho kamaráti, ani pred rodičom to zrejme neprizná. Prizná to väčšinou len vo svojom vnútri. Pred tým pocitom nedokáže ujsť už od útleho detstva.
Preto by mal rodič tejto skutočnosti využiť. Najlepšou cestou, ako zakázať niečo puberťákovi je nie formou priameho zákazu, ale formou rovnocenného rozhovoru a dobrého vzoru. O čo ide? Niekedy aj o život. Prečo sa potom mnoho samovrážd v puberte koná počas odovzdávania vysvedčení? Dieťa sa rodiča bojí a to mu môže nahlodávať cestu k neskoršej otvorenej komunikácii s ním. V budúcnosti, keď už bude puberta dávno zabudnutá, rodičovi nepovie ani o svojich úspechoch, pretože v skorých rokoch sa naučil, že rodič ho len trestá a vynucuje si poslušnosť, a to bez pádneho dôvodu.
O komunikácii rodiča s dospievajúcim dieťaťom/puberťákom a tínedžerom si povieme v niektorom z nasledujúcich článkov. Opíšem aj niekoľko techník, ktoré by mohli pri dobrej aplikácií fungovať.
Učiteľ napomína študenta
Existuje mnoho takých situácií. Sú aj také, kedy je napomínanie akceptované a berie sa s humorom. Vtedy je učiteľ pánom situácie a nič sa mu nevymyká z rúk. Samozrejme, keď to už prerastie do vynucovania si poslušnosti formou podmienok, učiteľ zlyhal a študent vyhral. Študenti jednoducho neustále budú skúšať odolnosť učiteľa.
Hierarchická spoločnosť
V tomto prípade ide napríklad o silne konzervatívnu firmu, cirkev, sektu a podobne. Najnižšie postavený jedinec sa musí podriadiť tomu nad ním. Ten zas tomu nad ním a ten tomu nad ním. Ten čo je na samom vrchole sa nezodpovedá často nikomu. Niekedy sa dav vzbúri a vodcu zosadí. Nastúpi nový vodca, ktorý v trende buď bude pokračovať a bude vyžadovať poslušnosť (v rámci pravidiel), alebo zavedie rovnocennosť členov.
Pri dobrovoľnom členstve sa jednotlivec dobrovoľne podriaďuje tejto skutočnosti. Vynucovanie poslušnosti je preto v rámci pravidiel akceptované. Horšie to je pri násilím vynútenom členstve: totalitné režimy, vydieranie sektou, …
Nastupovanie do prostriedku hromadnej prepravy
Jestvuje nekonečne veľa situácií, kedy je poslušnosť vynútená. Jedna je ale mimoriadne bežná. Tou je situácia takáto:
Nastupujete v zhluku ľudských tiel do autobusu, dav za vami vás tisne dopredu a nič proti tomu neurobíte. Splyniete a čakáte na podlahu dopravného prostriedku, kde sa to už usporiada. Stojíte už pri dverách a zrazu sa davom ryje akási pani, ktorá sa pred vás postaví s nesmiernou hrdosťou, že ona má predsa prednosť 
. Nebotyčná drzosť. Vraj mládež je skazená. Mladé ženy si zrejme ešte stále obzerajú zadky, takže u tých som vynucovanie si poslušnosti zatiaľ nezaregistroval.
Dokonca sa kamarátovi v Blave stalo, že chcel do električky pustiť mladé dievča, babu v jeho veku a tá ho za to okričala. Vraj čo si o nej myslí, ona je predsa rovnocenná. Tak si potom vyberte . Samozrejme, asi sa nestáva veľmi často, čo pustíte nastúpiť do autobusu dievča, starú pani, ženu skôr, ako nastúpite vy, že vás za to zjazdí. Skôr je reakcia opačná.
Existuje asi len jeden typ žien, ktorý si vynucuje poslušnosť takýmto spôsobom. Má isté charakteristické zrakom rozpoznateľné znaky. Tie musím ale ešte dobre zdokumentovať a neskôr vám prinesiem výsledky.
