V minulom dieli (klikni sem) sme si povedali bližšie definíciu týrania a venovali sa konkrétne týraniu doma a v súkromnom živote. Dnes to bude o týraní na pracovisku.
Definíciou najskôr odcitujem zdroj: „Akékoľvek neprimerané správanie vo forme slovných narážok, výrečných posunkov či skutkov, ktoré narúšajú dôstojnosť človeka a fyzickú i psychickú integritu jeho osobnosti, ohrozujú jej pracovný výkon a výrazne sa podieľajú na zhoršení celkovej atmosféry na pracovisku.“
Čo to je mobbing
Mobbing je slovo prevzaté z angličtiny, ktoré sa u nás dá chápať ako týranie na pracovisku. Kde mob znamená napadnúť, prepadnúť, vrhnúť sa.
Podľa Heinza Leymanna, pracovného psychológa, psychický teror na pracoviskuobsahuje dva výrazné fenomény:
- zneužitie právomoci,
- psychickú manipuláciu.
Treba si uvedomiť, že psychoteror nebudete vidieť, nebudete vedieť o tom, že sa jedná o terorizovanie, pokiaľ sa to neprejaví na psychike obete. Terorizovanie (týranie na pracovisku, mobbing) je totiž nenápadný proces ironických i uštipačných poznámok, veľavravných odmĺk, zádrapkov a podobných prejavov. Pokiaľ sa nenápadne podlieza do podvedomia, má bleskurýchle stupňovanie sa. Naproti tomu, prejav hnevu sa vyskytuje krátkodobo a následne po ňom sa útočník ospravedlňuje. Pri týraní to tak nemusí byť.
Pokiaľ sa obeť začne brániť, v agresorovi to vyvolá útočný reflex a pohľad na obeť vyvoláva pocit hnevu. Naopak, v obeti to vyvolá obranný reflex a vyvoláva strach voči agresorovi.
Obete psychoteroru na pracovisku (mobbing) sú väčšinou pedantní, tvoriví a ambiciózni ľudia ochotní pracovať navyše. Jedná sa o fakt, že pokiaľ si presadzujú nárok na zaslúženú odmenu, ktorá im právom patrí podľa vykonanej práce, vtedy nadriadený nasadí útočný postoj a začne ich psychicky týrať. Deje sa tak i vtedy, ak poľavia vo svojom doterajšom nasadení, keď majú slabšie obdobie. Jednoducho sa od nich za každých okolností očakávajú vynikajúce výsledky. Čo je samozrejme hlúposť, pretože skutočne tvorivý človek prechádza obdobiami útlmu a osvietenia v pravidelne nepravidelných cykloch.
Rečnícka otázka: „Je lepšie tváriť sa ako lajdák a robiť svoju prácu poctivo, ako tváriť sa ako poctivý človek a pri občasnom výpadku zniesť vlnu tichej kritiky s možnými psychickými následkami?“
Niektorí psychoteroristi trpia narcistickou sebaláskou a márnomyseľnosťou. Radi sa štylizujú do pózy objektu jedinečného obdivu. Delia svet na dobrý a zlý, pričom oni sú tí dobrí a všetko vedia, sú odborníci na všetko. Nech sa majú na pozore tí, čo sú zlí. Beda!
Typickým prejavom psychoteroru je odmietanie konfrontačného dialógu. To znamená takého, kde sa vyskytuje výmena názorov, jednoznačný konflikt.
Celá psychická agresivita sa deje v zamlčanej podobe, aby nepodnietila odvetu a nedala sa ľahko dokázať. Ťažko sa niekomu dokazujú nápadné povzdychy, krčenie plecami, výrečné hanlivé gestá a mimika. Obeť je diskreditovaná a postupne vylučovaná z kolektívu.
Taktiež sexuálne obťažovanie patrí do kategórie psychoteroru. Od „nevinného“ zaliečania sa a sexuálnych narážok a gest, až po ponižujúce zaobchádzanie so ženou (väčšinou smerom od muža), s mužom (väčšinou smerom od ženy). Všetci sexuálni násilníci majú jednu spoločnú vlastnosť – negatívny postoj voči ženám a feminizmu.
