Skip to content


Prečo sa autority mýlia

„Lebo nemajú vždy pravdu,“ by mohla znieť odpoveď. V riadkoch nižšie rozoberiem, prečo nie je dobré slepo nasledovať autority a prečo je vždy lepšie odskúšať si veci na vlastnej koži = tvoriť vlastnodušne pohnojený názor, kde hnojenie znamená dodávanie živín.

Autorita č. 1: rodičia

Budem najskôr múdry: „správna výchova by mala viesť k schopnosti nesúhlasiť, k zdravému sebavedomiu.“ Toľko, ba i viac sa píše v teórii výchovy. Čo sa tým myslí? V jednom z mnohých prípadov je to nesúhlas voči názoru rodiča.

Názor bežného, ale nie každého, rodiča: „vysoká škola je na to, aby ti zaručila lepšiu prácu.“ Nech teraz zdvihne ruku ten, kto tento názor nasleduje. Kedysi by som aj ja zdvihol ruku.

Iba sebavzdelávanie vám zaručí to, že budete mať toľko peňazí, koľko budete chcieť. Vysoká škola je v tomto procese akýmsi stupňom, aby bol čas natiahnutý o pekných päť (3+2) rokov. Za tento čas sa môžete zdokonaliť v akejkoľvek oblasti, akú si len vymyslíte. Následne na to príde aj vytúžené ovocie. Kto začne už na strednej škole, má vyhraté. Tí ostatní samozrejme nie sú prehrávajúci. Len začnú žiť neskôr.

Rada pre vás: skúšajte, čo vás napadne a môžete v tom zarobiť, kašlite na to, čo hovoria rodičia. Neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale kiežby ma to napadlo skôr ;-) . Výhodou je, že sa ešte nechystám umierať :-) .

Autorita č. 2: nadriadený

Mnohokrát sa stáva, či už ste študent alebo pracujúci ľud, že vedúci (riaditeľ školy, vedúci katedry, šéf, …) má istý názor na istú vec. Kľudne sa môže stokrát mýliť. A verte tomu, že sa mýliť bude. Neverte jeho rečiam v žiadnom prípade, a radšej si všetko overte sami. Pravidlami spoločnosti, kde vedúci vládne, sa riaďte, no nedajte na všakovaké reči.

Hovorí vedúci istej katedry pedagogickej fakulty: „tento predmet je dôležitý, pretože učiteľ potrebuje byť nad vedomosťami študenta aspoň o triedu vyššie.“ Nielen, že sa týmto stavia do pozície toho, ktorý má vždy pravdu už len z princípu, ale navyše je jeho názor nebezpečný, pokiaľ je zle pochopený a neoverený vlastnou skúsenosťou.

Vyššie spomínaný názor o nadradenosti istých hláv by po úpravách do ľudskej podoby mohol znieť: „učiteľ si má pritiahnuť študentov na svoju úroveň a ukázať im, ako sa na tejto úrovni pláva.“ Jednoduchšie povedané, učiteľ má byť rovnocenným partnerom pre študenta a má vedieť poskytnúť mu také vedomosti, aby učiteľa nakoniec prekonal.

Ak by som ja osobne bol vedúci nejakej firmy, spoločnosti, …, určite by som chcel mať pod sebou ľudí, ktorí sú múdrejší, ako ja. Dôvod? Pretože ľahšie pochopia otázku človeka, ktorý vie menej a nemali by mať problém pretaviť ju do pracovnej činnosti.

Autorita č. 3: politik

Jediná rada k nesúhlasu voči politikom: sledujte činy, nie reči. Musia sa navzájom zhodovať.

Autorita č. 4: náhodný okoloidúci

Poznáte to. Občas kráčate mestom a chcete v okamihu niečo vykonať – ťahať peniaze z bankomatu, vojsť do obchodu, kúpiť kvet, … V tom vám povie: „ani sa o to nepokúšajte, majú zavreté (nefunguje bankomat, kvety zvedli, …).“ Skúsiť zatlačiť na dvere? Prečo nie? Najlepšia pravda je tá, na ktorú prídete sami.

Pokiaľ náhodný okoloidúci nekričí: „horí,“ s dostatočne dymiacim výrazom na tvári, neverte mu. Verte sebe.

Autorita č. 5: dav (internet)

Tento fenomén, túto autoritu, by som chcel priblížiť trochu inak. Vyskytuje sa ako v reálnom živote, tak i v internete. V reálnom živote to poznáte, dav kričí: „Fíííco na hrad, Fíííco na hrad!“ V dave sa prejavuje psychický jav anonymity. Jedinec má pocit skrytosti a dovolí si zakričať čokoľvek. Oplzlosti, nechutnosti, vulgarizmy, dav je nimi prerastený. Dokonca aj sexovanie v dave je viac anonymné (viď 60. roky 20. storočia v USA) – to, o čo sa snažili komunisti násilím, v USA to išlo davovým sexom – všetko všetkých. No, ale to som trochu odbočil.

Zameriam sa preto na davový fenomén vyskytujúci sa v internete. Anonymita prítomná v tomto virtuálnom svete je špecifickejšia, ako pri zvážaní fanúšikov pletených čiapok a pľuvaného slova na míting istým Smerom. Dav je v internete prítomný celý čas, preto aj umožňuje celý čas vykrikovať. Jeden z výkrikov by mohol znieť aj: blogéri sú svine!

Pokiaľ sú míting, koncert, revolúcia dočasné davové záležitosti, internet a jeho služby sú záležitosťou stálou. To umožňuje takzvaným vŕtačom lepšiu profiláciu ich internetovej osobnosti. Môžem sa domnievať, že internet a rôzne diskusné fóra sú využívané na vylievanie si svojich emócií, keďže v reálnom živote tak nečinia. Z akých dôvodov, to nie je v tejto chvíli podstatné.

V dave internetu sa často pokrikujú názory (ne)známych autorít, ktoré sú všeobecné a aplikujú sa na konkrétnu osobu. Je to totiž veľmi jednoduché. Napríklad, a chytím sa najnovších modelov: „si obyčajný narcis.“ Diagnóza narcis je v tomto prípade použitá preto, lebo dáva dostatočnú možnosť skryť sa za (ne)známu autoritu a stačí už len vybrať obeť.

Záver záverom

Už v momente písania článku evidujem exponenciálne rastúcu čítanosť tohto článku. Dodám len, že nesúhlasiť samozrejme treba v rámci daných pravidiel.

Posted in Komunikácia, Rozvoj osobnosti.