Pes, mačka, to sú domáce zvieratá, ktoré s človekom žijú v jednej harmónii od dávnej histórie. Ako sa technológie vyvíjajú, pribúdajú aj noví spoločníci človeka – roboti.
Na začiatku to bol pokus Leonarda Da Vinciho, ktorý sa pokúšal postaviť robota podobného človekovi, humanioda(okrem iných strojov). Ako roky a storočia plynuli, tak geniálny Leonardo bol objavený v novej podobe a takmer všetky jeho vynálezy sa dnes úspešne používajú, i keď vdnešnej podobe.
Odbočil som od podstaty. Ide o to, že humanoid môže byť v budúcnosti, a verím tomu, že aj bude, spoločník človeka. Predstavte si starých ľudí, ktorí si musia zohnať psa, mačku, aby sa necítili osamotení, pokiaľ ich partner umrie. Problém je v relatívne krátkej životnosti takého zvieratka. Vidím vám nad hlavou bublinu s textom: „chcem vidieť, ako prinútiš starého človeka, ako sa bude učiť ovládať robota!“
Moja odpoveď znie: „nebude to vôbec nutné,“ pretože roboti budú medzi nami odmalička. Už dnešné deti budú na to viac zvyknuté, predstavte si deti narodené v roku 2100. Nie je to žiadne sci-fi, ani nič podobné, pretože ak už dnes dokáže človek vnímať robota ako niekoho seberovného, ako tomu bude o sto rokov?
Malé deti sa naučia, že správať sa k robotovi bude rovnako podmiené spoločenskými pravidlami, ako správanie sa k druhému človekovi. Deti okolo roka a pol totiž nevnímajú rozdiely medzi človekom a robotom v ich veku. Fascinujúce.
A to je už len krôčik k tomu, že starí ľudia budú mať vedľa seba robota, ktorý sa bude okolo nich len tak pohybovať. A nebude musieť vôbec nič urobiť. Radosť z neho bude veľká. Znie to možno trochu perverzne, no všetko tomu nasvedčuje. Perverzita sa z týchto predstáv raz vytratí.
