Každý z nás má istú minulosť. Či už takú, na ktorú je hrdý, alebo takú, na ktorú hrdý vôbec nie je. Každopádne ale platí, že minulosť je za nami, a preto sa treba ponad ňu preniesť s ľahkosťou. Jedine ak by sme sa do minulosti dokázali vrátiť a niečo tam zmeniť.
Späť ale do prítomnosti o minulosti. Pozrieme sa na to z pohľadu vzťahu dvoch ľudí.Ako môže minulosť ničiť vzťah, alebo ho posilniť.
Ideálnym návodom na problémy vo vzťahu je otázka prečo? smerujúca do minulosti. Nie na predchádzajúci deň alebo týždeň, ale do minulosti vzdialenej tak, že zdravý rozum človeka už na minulé udalosti schválne zabúda. Pripomeňme si, na čo je dobré zabúdanie.
Mozog zabúda predovšetkým preto, aby sám seba chránil. Áno, je to sebecký orgán, ktorý myslí len na seba, ale dá sa mu to odpustiť. Keby mal uchovávať všetky informácie (trápenia, sklamania, chyby, radosti, strasti, slasti, oplzlosti, nechutnosti, perverznosti, …), prestal by byť účinným nástrojom pre momentálne prebiehajúce deje. Jednoducho by sa preťažil a nefungoval by tak, ako by sme chceli. Zabúdanie je prirodzené, preto sa tomu netreba brániť. Skôr naopak, zabúdanie treba čo najčastejšie využívať.
Vidíte v televíznych správach, že niekto niekoho zniesol z tohto sveta sekerou a ešte si z obete spravil večeru pri sviečkach? Zabudnite na to a moc sa nad tým nevzrušujte, pretože vás to zbytočne bude trápiť. Život tej večeri už aj tak nevrátite. Ako to súvisí so vzťahmi? Takto:
Často sa stáva, že natrafíte na človeka presne opačného pohlavia, než ste vy. (Existujú aj isté medzistupne, ale tých dnes môžeme zanedbať vo viere, že nám to odpustia.) A ešte častejšie sa stáva, že dotyčná osoba už pred vami mala niekoho. Či už pre sexuálne uspokojenie, alebo len také prechádzanie sa v daždi, alebo pre čokoľvek iné. Kvôli jednoduchosti opísania problematiky si nastoľme dve modelové situácie:
- minulosť partnera sa začne riešiť,
- minulosť partnera sa iba skonštatuje a ide sa v živote ďalej.
Ak sa minulosť začne riešiť
Jeden z partnerov začne minulosť toho druhého predkladať na tanieri kedykoľvek a kdekoľvek to ide. Začne sa pýtať: „prečo si tam s ním bola?“ „Prečo si s ňou spal, keď si ju nemal rád?“ „Ja sa len pýtam aby si mi to vysvetlila,“ a tak podobne. Zapamätajte si, že minulosť sa už nedá zmeniť a otázky tohto typu sú len zbytočným dráždením, ktoré môže vyústiť do nepríjemných chvíľ a straty akejkoľvek komunikácie partnerov.
Preto sa pýtam, má vôbec význam žiť s človekom, ktorý vŕta v minulosti toho druhého? Oplatí sa zdôveriť mu akúkoľvek informáciu vo viere, že milujúco odpustí? Osobne si myslím, že taký človek, ktorý vŕta, stráca akúkoľvek dôveru toho druhého. Partner prestane komunikovať s tým že ten druhý by len zbytočne vyťahoval už odžité a nezmeniteľné.
Ako dôsledok zdôverenia sa o intímnej (nech to znamená čokoľvek) minulosti by bolo opätovné pýtanie sa na príčiny danej udalosti a kolotoč by neprestal. Od takého človeka preč, pokiaľ sa sám skutočne preukázateľne nezmení.
Ak sa minulosť konštatuje
Tak je človek šťastný a nič mu nechýba 
. Dokáže o minulosti aj vtipkovať, prípadne sa z nej učiť.
