O tom, kedy sa človek stáva dospelým, sa mnohokrát vedú siahodlhé diskusie. Pokúsim sa teraz zjednodiť niektoré z teórií a urobiť súhrn toho, že kedy a prečo je človek dospelý.
Najprv ale uvedme isté zdroje, ktoré zhrnieme:
Máte prečítané? Môžme sa vrhnúť a všetko zhrnúť.
Stupeň 1: človek si prizná vlastnú chybu
V tomto stupni je možné stať sa dospelým v podstate kedykoľvek. Ak si chybu dokáže priznať už 10-ročný človek, dosiahol tento prvý stupeň. Niekto sa mohol dostať na 2. a 3. stupeň bez toho, aby splnil stupeň 1., a pri tom sa dožije 80 rokov. V tom prípade životom prechádza neustálym obviňovaním každého naokolo a nie je najlepším vzorom pre svoje budúce (ak nejaké bude mať) deti.
Ako Qark píše:
Dospělý člověk však po nárazu do stolu dojde k názoru, že se měl lépe dívat na cestu – tj. za svoje činy a rozhodnutí je plně odpovědný. Ten stůl se tam nezhmotnil ve vteřině a je jedno, kdo ho tam dal a jak. Všimnout si ho mohl a měl.
Stupeň 2: človek sa osamostatní od rodičov
Tento stupeň je možné dosiahnuť aj bez splnenia stupňa 1. Osamostatnenie sa od rodičov zahŕňa niekoľko bodov:
- má zvolené povolanie,
- osobnostné osamostatnenie sa od rodičov – prebieha ešte za ich sociálnej podpory a často sa vyznačuje názorovými nezhodami a konfliktami,
- sebakontrola – úzko súvisí s 1. stupňom dospelosti,
- samostatné rozhodovanie sa – rodičia už nemusia tomuto človekovi hovoriť, čo a ako má urobiť. Aj napriek tomu sa rodičia stále snažia vnútiť svojim deťom vlastné názory,
- výber stáleho partnera – úzko súvisí s 3. stupňom dospelosti.
Stupeň 3: človek sa stáva rodičom (zodpovednosť za druhého)
Výber stáleho partnera súvisí s budúcim potomstvom. Prichádzajúce deti dávajú ich rodičom obrovskú zodpovednosť za ne. Neustály dohľad a starostlivosť, až kým sa deti nestanú dospelými tak isto, ako ich rodičia.
Aké sú možné alternatívy
Je možné, že človek v priebehu svojho života dosiahne len niektoré zo spomínaných stupňov dospelosti. A to týmto spôsobom:
- Dosiahnuté stupne: 1. – človek si prizná chybu, no ostáva s rodičmi celý život bez stáleho partnera a bez zodpovednosti za druhých. Zodpovednosť za druhých ľudí sa môže prejaviť, keď sa musí starať o svojich rodičov.
- Dosiahnuté stupne: 2. – tento človek sa síce osamostatnil od rodičov, no ostáva slobodným po celý svoj život a obviňuje za svoje neúspechy niekoho iného. Zodpovednosť za druhých je len v prípade, keď sa musí starať o svojich rodičov vo vysokom veku.
- Dosiahnuté stupne: 3. – človek sa stáva rodičom zodpovedným za svoje deti, no neosamostatnil sa a nedokáže si priznať chybu. Nápadným terčom, na koho je váľaná vina, býva partner.
- Dosiahnuté stupne: 1., 2. – človek, ktorému ku šťastiu chýbajú už len vlastné deti.
- Dosiahnuté stupne: 1., 3. – v podstate človek, ktorý sa nesťažuje a kľudne vychováva s partnerom svoje deti spolu s rodičmi.
- Dosiahnuté stupne: 2., 3. – je možné sa domnievať, že tento typ je najčastejší. Človek sa osamostatnil od rodičov, vychováva vlastné deti, no pri každej príležitosti váľa vinu za svoje neúspechy na niekoho iného.
- Dosiahnuté stupne: 1., 2., 3. – šťastný človek .