Vláda si uvedomila, že má všetky dáta o príjmoch občanov k dispozícii vďaka pravidelným mesačným hláseniam zamestnávateľov, a tak jej nerobí problém toto daňové priznanie svojmu občanovi predbežne vyplniť, poslať mu ho mailom alebo inak, ako si bude želať a poprosiť ho, keby bol taký láskavý a pozrel sa na to a ak by sa mu niečo nevidelo, tak že by sa ohlásil. No a pochopiteľne že ak to bude OK, tak aby sa neunúval s odpoveďou, lebo po stanovenom termíne sa to bude už považovať za akceptované.
Tak takto nejako (ako v odseku vyššie) to riešia vo Fínsku. Síce sa to nedá presne zrovnávať so Slovenskom, ale ako vzor slúžiť môže. Pravidelné úkony môžu byť zautomatizované. Na to síce treba peniaze, ale keď sa chce, všetko sa dá.
Poďme ďalej a pozrime sa trochu na školstvo na Slovensku a inde. I keď len okom jedného človeka, ktorý pôsobí ako profesor v školstve USA.
Takže nefunguje to, čo niekedy vidno na Slovensku, že človek publikuje v treťotriednych časopisoch a po rokoch si profesúru takpovediac vysedí…
Nie, rozhodujú publikácie v prvotriednych časopisoch. Na amerických univerzitách pritom bez výnimky platí takzvaný princíp up or out [vyššie alebo von]. U nás to funguje tak, že po štyroch rokoch sa začne rozhodovať, či dostanete docentúru bez definitívy. A je to up or out – buď ju v piatom roku dostanete, alebo odchádzate. O ďalších päť rokov sa robí dôležitejšie rozhodnutie – o profesúre. Často však už pred uplynutím desiatich rokov máte ponuky z iných univerzít. Trh práce funguje v Spojených štátoch vynikajúco. Každý o každom vie, čo kedy publikoval. Ak si univerzita povie, že má o niekoho záujem, ponúkne mu lepšie podmienky a všemožne sa snaží ho získať.
Už som sa nie raz zamýšľal o tom, že titul sú len písmenká na tabuľke na dverách. Že titul zamestnávateľ vo väčšine prípadov na Slovensku vyžaduje len preto, že je to titul. Je to smutné. Teraz budem znieť múdro 
. Keď chce Fico šetriť peniaze, nech ich radšej investuje do oživenia a naštartovania školstva, lebo inak tu zhnijeme. Pokiaľ tu budú nažive generácie komunizmom poznačené, tak sa Slovensko nikam nepohne. Dnešné deti vo veku -20 rokov sa zrejme dožijú času, kedy bravčové hlavy nebudú sedieť tam, kde dnes.
Ako hovorí v komentári jedna mama dnes už azda stredoškolského študenta:
Som rozčarovaná matka deviataka, som zhrozená všetkým, čo sa deje v tomto štáte, môj syn robil monitor 9, ktorého výsledky budú vraj doručené až 1.4.2007 a prihlášky majú byť poslané hneď 2.4. na školy.
Dodnes mi nikto nepovedal, priebežne akú má šancu môj syn dostať sa na prihlásenú školu na základe predbežného záujmu o štúdium na ním zvolenej škole.
20. marca zverejnila škola oznámenie o konaní prijímacích pohovorov, kde každého žiaka bodujú na základe výsledkov zo základnej školy, úspešnej účasti na olympiádach, ako aj na základe výsledkov monitora. Po ťažkých peripetiách som aspoň na internete našla, že na školu, o ktorú má záujem môj syn, sa predbežne hlási 38 žiakov. Prijať môžu 15, prvých 10 podľa počtu bodov prijímajú bez skúšok. Podľa posledného priebežného záujmu bude teda robiť prijímacie skúšky teoreticky 28 žiakov, z ktorých prijmú 5! V pondelok mám ísť podpísať prihlášku.
Práve som sa vrátila zo základnej školy, kde som bola za výchovným poradcom, ktorý mi povedal, že monitor výsledky mu nespravia, aj keď na ostatných školách ich deťom hneď na druhý deň podľa kópií hárkov z vyznačenými odpoveďami a zverejnenými výsledkami úloh monitoru Štátneho pedagogického ústavu na internete, spravili, aby deti aj ich rodičia si vedeli vybrať ešte na poslednú chvíľku školu.
Mne výchovný poradca povedal, že nechápe, ako môže stredná škola zohľadňovať monitor. Som pozerala ako blbec. Tak na čo to celé je? Bola prekvapená, že škola, na ktorú môj syn ide, to berie do úvahy. Spýtala som sa, ako je na tom môj syn orientačne podľa výsledkov zo ZŠ. Povedala, že ona má program Proforient, kde sa to dá zistiť, ale že je to tam nahádzané ešte z minulého roka. Ona to tento rok nerobila, lebo len v januári bola na školení.
Zúfalstvo … Aké šance má môj syn dostať sa na ním vybranú školu, fakt neviem … Nechcem podpísať prihlášku bez výsledkov monitora, tak môj syn bude na základke ešte tri roky, pokiaľ sa zmení minister, výchovná poradkyňa, učitelia , prístup …
Na Slovensku sa do školstva ešte stále montuje štát a chce sa montovať. Zásadná to chyba, pretože to nikam nepovedie. Všetko, čo je štátne, sa skôr či neskôr pokazí.Sociálny štát je proste nanič. Akási vynútená solidarita nie je zdravá. Je to presne to isté, ako keď človek, ktorý preukázal láskavosť, vyžaduje láskavosti aj od iných.
Napreduje totiž väčšinou len to, čo je v súkromných rukách. Zamestnanci štátu sa nemusia snažiť o sebarozvoj a vzdelávanie. Nikto ich pri slabej produktivite nemôže vyhodiť a nahradiť ich lepšími. Ako v hre Vrecká plné peňazí od L+S: „máme dosť času, veď sme v robote.“
