Otvoriť sa druhému prináša so sebou mnohé povinnosti, ale i voľnosť. Nejaké tie štyri roky a tri mesiace dozadu som to zažil. Povieš si, že také stariny idem vyťahovať… Ty kokso, to je už tak dávno?
V tú noc, kedy ona mala dozvuky kdesi v Tatrách a ja som bol na to miesto pozvaný. Chlapec to o ročník nižšie na tom istom gymnáziu sa zrazu dostal medzi takmer samé baby. Boli tam ešte aj nejakí tí chalani. V podstate ako nováčik v nadväzovaní vzťahov s druhým pohlavím som sa ocitol v prúde komunikácie. Raz z jednej strany, raz z druhej. Grupák z toho nebol, ale spomienky sú tie najkrajšie.
Ony tie dozvuky trvali tri dni. Ja som mal tú česť zúčastniť sa na dvoch. Dva dni, kedy to všetko začalo. Dva dni, ktoré zmenili môj doterajší život a verím, že zmenia aj ten ďalší. Ešte som zabudol spomenúť noc medzi tými dvoma dňami. Koho by už len bavilo baviť sa spolu cez deň, keď je všetko vidno a každý sa hanbí. Ani neviem ako a prišiel večer. Celkom nečakane sa zotmelo.
Pilo sa víno. Nie veľa, lež tak, aby povoľnosť a ostych boli dve navzájom nezlúčiteľné množiny pocitov. Čas bežal pomaly, miestami stál, či šiel dozadu. Oheň z krbu, ktorý nikto nekontroloval, len bolo občas naň prihodené, osvetľoval miestnosť príjemným teplým červeným svetlom.
Potom prišla ona. Hajzli sú tí chlapi. Veru. Lenže vôbec ma to neteší, keďže patrím medzi nich. Medzi chlapov, neviem, či aj hajzlov. Trápila ju láska. Veď to poznáš, tá skurvená krutá časť lásky.
Sedeli sme v miestnosti, mali pohár vína v ruke a z prehrávača si to valili Judas Priest. Aké paradoxné, že heavy metal vie byť tak príjemný v romantický večer. Dovtedy som to vôbec netušil. Lenže odvtedy sa to ešte ani raz nestalo. A keď si to cédečko pustím teraz, … veď vieš.
Vonku bol chladný december a my sme to mali stále bližšie k sebe. Čoraz viac sme cítili teplo toho druhého. Neviem, či to bolo tou telesnou blízkosťou, alebo tým príjemným pocitom na duši. Prajem každému zažiť tak neopísateľný pocit pri vzájomnom si hladení rúk. Neuveriteľne vzrušujúce. To sme už sedeli oproti sebe. V miestnosti voľakto opitý spal, no bola tam taká tma a ticho, že sme vnímali len dotykmi a ušami. Dokonca bolo tak ticho, že sa neukryla ani moľa chrumkajúca nový bavlnený sveter.
Zrazu bolo ticho a na svojich perách som cítil teplý dych. Nič som necítil, len jej ruky v mojich. Srdce mi tak tĺklo, že ma to skoro vzrušilo (ej kurníkšopabiťafák aj s klávesnicou, jasne, že myslím vyrušilo). Zrazu sa čosi vlhké nalepilo na moje ústa. Boli to jej pery. Dovtedy som poznal len pocit studenej lyžice zo zemiakového šalátu v ústach. Toto bolo inakšie, krajšie, sladšie.
V tú noc to bol takzvaný „duševný sex“. Veľmi príjemný pocit, ktorý som cítil. Obidvaja sme boli na tej istej vlne nosiacej nás dodnes. Akási vzájomná súhra.
Ďakujem Bohu za toto dievča, Veroniku, za jej lásku a ochotu ma chápať už vyše štyroch rokov.
