Jestvuje mnoho spôsobov, ako sa brániť pachu zhoreného tabaku na verejnosti. Teda konkrétne sa jedná o pocit, keď sa ráno ponáhľaš na vlak či autobus a pred tebou kráča fajčiar, čo si to veselo dymí. Dosť nepríjemná situácia. V zime je to ešte silnejšie.
Proti tým ľuďom nemám nič, však poznám mnohých fajčiarov, ktorí sú super ľudia. Len to fajčenie medzi ostatnými akosi nemusím. Však keď si pobafká niekto v parku, či na lavičke pri rieke, je to dobré. Ak ho to upokojí, neprekáža mi to.
Keď ale zočím fajčiara so zapálenou cigaretou v ruke, či nebodaj v ústach, ako kráča predo mnou, už sa ho snažím obehnúť, aby som nemusel vdychovať dym miesto vzduchu. Plyny, ktoré vypúšťajú autá, či továrne nepočítam, to necítim a neprekáža mi to priamo v danú chvíľu.
Miesto toho, aby som začal hneď rozprávať, akí sú tí fajčiari neporiadni a neviem ešte aké akčné reči, zvolil som inú taktiku. Možno nie je vôbec účinná, ale aspoň je to zábavné. A ani ma brucho nebude bolieť 
.
Tichý (miestami aj hlučnejší) protest
Rozhodol som sa totiž o protest poeticky nazvaný flatom proti fajčeniu. Ak by sa chcel niekto pridať, vykonáva sa nasledovne:
- kráčaš po ulici a pred sebou vidíš fajčiaceho fajčiara,
- zrýchliš, aby si ho obehol,
- keď ho obehneš, zaradíš sa podľa fúkajúceho vetra pred ním,
- flatneš
Táto forma protestu vyžaduje výbornú ovládateľnosť metabolických procesov, ale po pár pokusoch sa dá všetko natrénovať.
