Skip to content


Ak nejde snehuliak, nahádž kopu snehu

Včera, 29. januára 2007, sme chceli ísť postaviť snehuliaka. Na obed bol príjemný odmäk, tak sa zdalo, že to vydrží. Lenže. Lenže ono sa to všetko zosypkavelo a gule sa nedali gúľať. Tak sme sa chopili lopát.

I začali sme stavať. Úplne voľne, bezmyšlienkovite. Čo z toho vzíde. Najprv to bola jedna stena, vraj múrik. Potom sme sa rozhodli, že z toho bude štvorcový múrik – hradby. Tak sme kydali sneh. Keď sme mali štvorcový múrik, začali sme hádzať sneh do jeho stredu. Povedali sme si: „skúsime do výšky stavať“.

Tak sme hádzali. Ruky už pomaly prestávali slúžiť. Ich zovretie bolo tak silné, že silnejšia by bola omotaná palacinka okolo lopaty. Naše odhodlanie ale bolo silnejšie. Tak sme hádzali ďalej. Trvalo nám to dve hodiny, než sme to „postavili“.

Chceme ešte pokračovať. Určite prinesiem čerstvé správy z tejto akcie. Rozmery tejto monumentálnej stavby sú zatiaľ: 3×3 metre základňa a 2,5 metra do výšky. Viem, viem, pyramídam v Údolí kráľov to ešte nekonkuruje, ale tá radosť staviteľov je z toho určite väčšia, ako vtedajších otrokov.

Spomínaná (ešte nedokončená – už dávno roztopená) stavba

Posted in Radosť.