Som jednoznačne (aspoň v tomto čase) za zavedenie symetrickej stupnice pri hodnotení žiaka známkou z písomky. Hneď uvediem príklad, ale ešte predtým trochu rečí.
Inteligencia je v populácii rozdelená rovnomerne. Tí najmúdrejší (aspoň podľa rôznych testov) sa ukladajú na jednu stranu gaussovej krivky (to je ten taký had, čo trávi slona), tí z opačnej strany súdka inteligencie národa sa ukladajú na druhú stranu gaussovej krivky. Stredná vrstva rozmýšľania a uvažovania je najpočetnejšia a najčastejšia sa vyskytujúca, tej patrí vrchol krivky (chrbát tráveného slona). Tomu by som prispôsobil aj stupnicu pre hodnotenie žiaka/študenta v škole, keď sa vyhodnocujú testy a písomky.
Vyslovili sme hypotézu, že známky 1 a 5 sa budú vyskytovať málo, kým známky 2, 3 a 4 sa budú vyskytovať často. Z tejto hypotézy budem vychádzať pri úvahách nižšie.
1 – tradičná stupnica
Povedzme, že písomka je bodovaná 31 bodmi. Bežnou praxou býva klesať po celých číslach, že:
- 31 – 28 = jednotka (4 body rozsah)
- 27 – 24 = dvojka (4 body rozsah)
- 23 – 20 = trojka (4 body rozsah)
- 19 – 16 = štvorka (4 body rozsah)
- 15 – 0 = päťka (16 bodov rozsah)
Výrazný neprirodzený nepomer. Vysvetlime si nespravodlivosť tohto hodnotenia. Pokiaľ škatuľkujeme žiakov tak, že tých “najmenej zdatných” dáme najviac (až 15 bodových rozdielov (0 – 14) pre známku 5) a pre ostatných dáme len štvorbodové rozostupy, radíme ich tak podľa ich schopností nesprávne. Prečo? Pretože možností získať známku s hodnotou 5 je až 50%. A to je na jednu známku podľa mňa priveľa. Niekedy to môže byť menej, niekedy viac – záleží od učiteľa.
Tým robíme z nášho národa hlúpy národ. Naučíme ich, že keď polovicu nevie, tak má známku 5. Lenže vedieť polovicu učiva je viac, než dosť (si myslím). Samozrejme sa vyskytujú aj stupnice, ktoré celý rozsah bodov delia rovnakým dielom pre každú známku. V tom prípade je otázne, nakoľko dané rozdelenie zodpovedá skutočnému rozdeleniu vedomostí medzi žiakmi – je rovnaká šanca, že získam 5, ako 2 alebo 1? Tiež nie šťastný systém.
Skutočné výhody tohto hodnotenia nevidím. Neviem presne, kedy sa prvýkrát tento systém zaviedol, ale pokiaľ stále pretrváva, tak aj preto, že sme dlho žili pred rokom 1989.
2 – symetrická stupnica
Uveďme príklad nového (aj keď je otázne, či ju už niekde nejaký učiteľ v nejakom čase nepoužil) typu stupnice: symetrickú stupnicu. Mohli by existovať jej dva rôzne typy. Nazvyme ich ostrá symetrická stupnica a plochá symetrická stupnica. Názvoslovím vychádzam z tvaru gaussovej krivky.
Majme znovu 31 bodov plný počet z myslenej písomky. Plochá symetrická stupnica by mala delenie bodov na známky napríklad takéto:
- 31 – 20 = jednotka (12 bodov rozsah)
- 19 – 17 = dvojka (3 body rozsah)
- 16 – 15 = trojka (2 body rozsah)
- 14 – 12 = štvorka (3 body rozsah)
- 11 – 0 = päťka (12 bodov rozsah)
Výhodou tejto stupnice oproti tradičnej konzervatívnej je, že rozdeľuje vedomosti rovnomerne a sústreďuje sa hlavne na optimistické hodnotenie vedomostí. Známky 2, 3 a 4 sú v tomto prípade príbuznými a nerobia medzi žiakmi veľké vedomostné rozdiely.
Otázkou je, nakoľko objektívne je rozdelenie rozsahu bodov – toto skutočne závisí od učiteľa a je len na ňom, aký rozsah si zvolí. Ako vidieť na vyššie spomínanom príklade, hodnotenie je prísne, čo do známok 2, 3 a 4 a veľmi voľné pre známky 1 a 5. Každopádne sa podarilo prirodzene eliminovať rozsah bodov pre známku 5, o čo v tomto prípade ide, nakoľko žiakov s vedomosťami na známku 5 je naozaj málo (z tejto hypotézy vychádza celá teória).
Samozrejme sa s rozsahom dá ľubovoľne pohybovať a prispôsobovať ho. Až kým sa nedostaneme k druhej variante, k ostrej symetrickej stupnici.
Príklad ostrej symetrickej stupnice by mohol vyzerať pri delení na známky nasledovne:
- 31 – 29 = jednotka (3 body rozsah)
- 28 – 21 = dvojka (8 bodov rozsah)
- 20 – 11 = trojka (10 bodov rozsah)
- 10 – 3 = štvorka (8 bodov rozsah)
- 0 – 2 = päťka (3 body rozsah)
Pri ostrej symetrickej stupnici je prepoklad, že žiaci budú častejšie dostávať známky 2, 3 a 4 a iba málokedy 1 a 5. Pocitovo vytvára dojem priemeru, no v rámci všeobecnosti je toto hodnotenie spravodlivé a prirodzené. Kto dostane jednotku vie, že skutočne učivo ovláda na vysokej úrovni.
Vyššie spomínané symetrické stupnice nepočítajú s jedným faktorom. A síce, že žiaci sa na písomku/test učia a pripravujú. To stred rozdelenia posúva smerom k známke s hodnotou 2, a teda rozdelenie známok v triede/škole by mohlo byť napríklad nasledovné (31 bodov plný počet):
- 31 – 30 = jednotka (2 body rozsah)
- 29 – 20 = dvojka (10 bodov rozsah)
- 19 – 11 = trojka (9 bodov rozsah)
- 10 – 5 = štvorka (6 bodov rozsah)
- 4 – 0 = päťka (5 bodov rozsah)
V tomto prípade sa bude najviac vyskytovať známka 2 a 3. Najmenej častá bude známka 1, a tým bude vzácna. Známky 4 a 5 budú bežné, ale nie časté.
Záverom chcem upozorniť, že sa jedná o pestrú variabilnosť, ako upraviť tento systém a stupnica, ktorá vyhovuje jednému učiteľovi, nemusí vyhovovať druhému.
A čo ťaháky?
Zakázať? Povoliť? Zhoršiť známku pri nájdení používania ťaháku? Záleží to od učiteľa, ale ja osobne, pokiaľ by bol ťahák robený „podvádzajúcim“ žiakom/študentom a bol by formálne správne a neboli by v ňom chyby, tak by som ho uznal ako právoplatnú pomôcku pri písomke.
A čo vy? Aké máte na tento systém hodnotenia názor?
