Dnes vám porozprávam o metóde učenia sa, ktorá nezaberá veľa času denne a zároveň je účinná v zapamätávaní si učiva. Sám som ju odskúšal na vlastnej koži pri učení sa na štátnice.
Ešte v úvode upozorním, že metóda sa dá aplikovať aj pri „nárazovom“ učení sa, teda týždeň pred konkrétnou skúškou a menej, tým ale denne zaberie viac času.
Keď už máme učivo rozplánované, či už časovo, alebo podľa tém, môžeme začať so samotným učením sa metódou 10+3 zrnenie. O jednotlivých častiach podrobnejšie už v nasledujúcej vete.
Čo k tomu treba
Budík alebo akýkoľvek hlasný odpočítavač času, ktorým sa dá nastaviť presne na sekundu, koľko minút má odpočítavať. Tento bod je dôležitý z hľadiska prestávok, ktoré sú nutnou podmienkou pre úspešné absolvovanie celej metódy bez únavy. Odpočítavač musí byť hlasný preto, aby nebolo treba vedome na čas myslieť a rozptyľovať sa od procesu učenia.
O tom, že k celému systému treba aj učivo a učiaceho sa, nebudeme rozprávať z racionálnych dôvodov 
.
Opis vlastnej metódy učenia „10+3 zrnenie“ (ako sa učiť)
Celá metóda spočíva v tom, že časť učenia trvá 10 minút, za ktorou nasleduje 3 minúty trvajúca prestávka. Následne na to ide znovu 10 minútová časť učenia sa a potom nasleduje trojminútová prestávka. Takýmto spôsobom plynie celý proces. Práve na vymedzenie každej časovej etapy slúži odpočítavanie času budíkom, ktorý na to hlasne upozorní 
. Pokiaľ by tento element (hlasný) chýbal, tak na čas by bolo potrebné neustále pozerať, čo by malo nepriaznivý vplyv na učenie a sústredenie sa.
Metóda zrnenie spočíva na princípe tzv. dithering-u. Je to efekt „oklamania“ mozgu, kedy pri zobrazovaní napríklad fialovej farby použijeme iba červené a modré pixle a tie vytvoria spolu ilúziu fialovej. Ako sa to využíva v metóde učenia sa 10+3 zrnenie (ang. 10+3 dithering)?
Pes je zakopaný v tom, že táto metóda nenúti človeka k preučeniu sa práve vďaka častým prestávkam. Krátke úseky na učenie nútia človeka posúvať sa v učive stále ďalej, aj keď to nie je navonok vhodné. Vedome človek pri tomto systéme myslí, že tak rýchle posúvanie sa v učive nie je dobré, pretože informácie rýchlo zabudne. Myslí si to aspoň vo vedomí. Podvedomie treba ale nastaviť odlišne.
Aby som sa ale dostal k spomínanému „zrneniu“ v tejto metóde. Ide o to, že rýchly postup tlačí človeka učiť sa informácie redukovane a nenaučený zvyšok poskladať z naučeného. Netestoval som túto metódu na faktografických predmetoch, určite to ale funguje na predmetoch, ktoré vyžadujú istý tvorivý prístup – matematika, fyzika, informatika, pedagogika, … Teda ako sa dá fialová vyskladať z modrej a červenej, tak sa dajú vyskladať aj vedomosti z iných čiastkových vedomostí a nie je nutné sa učiť všetko.
Príkladom z mnohých môže byť, že vzťahy pre priamku v dvojrozmernom priestore sú tie isté (analogické), ako pre rovinu v trojrozmernom priestore, len sa líšia o jednu súradnicu.
Počas každej prestávky sa uvoľnite, zhlboka dýchajte a opakujte si slová: „uvoľnená myseľ, v akomkoľvek časopriestore reprodukujem naučené“. Opakujte si ich tak často, že sa stanú absolútnou súčasťou vašich podvedomých myšlienok počas prestávok. Neprepadajte hlavne panike, čo by vám poradil aj Stopárov sprievodca galaxiou a nedovoľte myšlienkam o „nezvládaní“ dominovať. Váš mozog je schopný skutočne veľa, pokiaľ je uvoľnený a neobmedzovaný.
Prečo 10 minút
Na štátnice z pedagogiky a psychológie som sa učil systémom 20+5, čo tvorilo 20 minútový časový interval učenia sa a 5 minút prestávku. Postupom času som zistil, že systém nevyhovuje z jedného hľadiska.
Síce platí, že mozog si pamätá prvých a posledných 10 minút (teda dokopy 20) z procesu učenia (nech trvá akokoľvek dlho), ale nastáva efekt preučenia sa po veľmi krátkom čase, čo znižuje efektivitu zapamätávania informácií.
Systém 10+3 umožňuje mozgu oddýchnuť si veľmi skoro. Je to niečo podobné, ako hra v hokeji. Hráči striedajú veľmi rýchlo medzi sebou a teda sa únava nedostavuje nárazovo, ale postupne a plynule sa stupňuje. Tak isto pracuje aj metóda učenia sa 10+3 zrnenie. Mozog za 3 prestávkové minúty informácie vstrebe a pripraví sa na nových desať minút. Zatiaľ čo počas celistvých 20 minút myseľ začne postupne znižovať svoju schopnosť zapamätávať si.
Výhodou takéhoto rozdelenia času: 10+3 minút, je, že človek nevníma plynutie času celistvo a teda aj zdĺhavo. Pri úspešnom aplikovaní tejto metódy učenia sa na skúšky sa budete schopný učiť aj 5 hodín bez známky únavy.
Začnite už teraz a skúšajte si túto metódu učenia sa na malých skúškach. Iba tak sa vám ju podarí s veľkou efektivitou aplikovať aj na skúšky záverečné.
Prajem vám veľa úspechov.
