Až 60% všetkej komunikácie, ktorú robíte v spoločnosti, doma, či hocikde inde, je komunikácia neverbálna. Tento fakt je dobré využiť vo svoj prospech. Poďme sa preto na to pozrieť.
Čo je neverbálna komunikácia
Neverbálna komunikácia je sprostredkovanie nejakých informácií druhému človeku mimoslovne. Teda určite nie hovoreným slovom, písaným textom (týmto článkom s vami komunikujem verbálne).
Neverbálna komunikácia sa prejavuje v jedenástich rôznych, no navzájom sa prelýnajúcich oblastiach ľudského bytia.
1) Výraz tváre – mimika
Ľudská tvár má bohatý komunikačný potenciál, odráža emocionálne stavy, vzájomné postoje ľudí, ktorí spolu komunikujú, poskytuje spätnú väzbu, t.j. odpoveď na to, čo sme druhému človeku povedali. Je najdôležitejší oznamovací prostriedok v ľudskom styku spolu so slovom.
V tvári je možné vidieť 7 primárnych emócií:
- šťastie – nešťastie,
- prekvapenie – splnené očakávanie,
- strach – pocit istoty,
- radosť – smútok,
- pokoj – rozčúlenie,
- spokojnosť – nespokojnosť,
- záujem – nezáujem.
Z nich je možné zložiť nespočetné množstvo ďalších emocionálnych výrazov, ktoré bežne používame. Najvýraznejšie neverbálne prejavy sú tie, ktoré je možné vnímať navonok – úsmev, plač, smiech a podobne.
Samozrejme mimické prejavy nevnímame a nedávame celou tvárou. Existujú určité časti tváre, ktoré sa aktívne podieľajú na mimike:
- oblasť čela a obočia – prekvapenie,
- oblasť očí a viečok – šťastie,
- oblasť dolnej časti tváre, líca, nos, ústa – strach, smútok.
Skúste si napríklad zakryť tvár tak, že vám vidno len oči. Napríklad rukami. Pri tom sa rukami nedotýkajte tváre. Poproste dakoho, aby hádal, akú máte náladu. Keď vyjadríte šťastie, pozná sa to hneď – na očiach. Skúste vyjadriť smútok a nechať to vypozorovať len na očiach sa zakrytím ostatných častí tváre. Nepodarí sa to skoro nikomu.
Je neskutočné, ako obyčajným úsmevom v očiach dokážete druhému človeku zlepšiť náladu na celý deň.
2) Odďaľovanie a priblíženie – proxemika
Je nepríjemné, aspoň väčšinou, pokiaľ sa k vám priblíži niekto úplne neznámy do vašej tesnej blízkosti, no pritom má na pohyb okolo vás celé námestie. Práve tento prejav približovania sa a odďaľovania sa človeka k človeku sa nazýva proxemika. Povieme si k tomu niečo viac.
Každý z nás má určité osobné sféry alebo zóny, do ktorých vpúšťa len určitých ľudí. Treba to striktne dodržiavať, pretože potom môžete pôsobiť nie práve najlepšie.
Intímna sféra – do 30 cm
Ide skutočne o najtesnejšiu zónu medzi ľuďmi. Hovorí sa tomu aj dotykový kontakt. Táto sféra je typická pre matky s dieťaťom, milencov a podobne.
Pokiaľ sa nasilu tlačíte do tejto sféry niekomu, budete vnímaní negatívne. Niektorí ľudia to dokonca vnímajú ako akt útoku a môžu k tomu zachovať príslušné obranné stanovisko, čo zaskočí aj nezaskočiteľnú osobnosť. V natlačenom dopravnom prostriedku sa tejto sféry, aspoň navonok – nie však naozaj, zbavujeme kvôli iným potrebám.
Osobná sféra – 45 – 120 cm (pre priateľov 40 – 80 cm)
Táto hranica sa odporúča pri stretnutí s cudzím človekom. Si predstavte, keby za vami niekto prišiel ohľadom výmeny ventilov na radiátoroch a rozprával by sa s vami cez celý dvor a museli by ste tak kričať na celú ulicu. Či nebodaj, opačne, keby sa k vám natlačil, že cítite montérov dych na vašom krku.
Túto hranicu jednoducho odhadnete tak, že si podáte ruky.
Sociálna sféra – 120 – 360 cm
Partneri nie sú osobne zaujatí. Spadajú sem jednania pri služobnom styku, obchodné jednania, diskusie v skupine a podobne.
Verejná sféra – začína pri 360 cm a končí pri cca 760 cm
Patria sem vystúpenie herca na javisku, učiteľa pri tabuli v triede a podobne. Aktéri musia v tomto prípade zvýšiť svoj hlas. Pri väčších vzdialenostiach je nutnosťou použitie mikrofónu.
3) Dotyky – haptika
Dotyková komunikácia sa realizuje hmatom. Môže to byť podanie ruky, dotyk rukou na plece, facka, či kopanec do zadku. Každopádne dotýkať sa treba, inak by na človeka doľahla sociálna deprivácia, ktorá vedie k mnohým psychickým narušeniam.
Medzi známymi ľuďmi dobre pôsobí objatie. Potľapkanie človeka po pleci za dobrý výkon vie nabudiť skrytú energiu. Treba si totiž uvedomiť, že koža je druhým najcitlivejším orgánom po ľudskom oku – obyčajný dotyk dokáže transformovať do sexuálnej túžby. Deti majú rady dotyk nahej pokožky svojich rodičov – samozrejme ani tí rodičia medzi sebou takým dotykom nepohrdnú.
Trochu o podaní ruky
Už od čias Rímskej ríše je podanie ruky znakom dohody. Najskôr len medzi mužmi, dnes medzi kýmkoľvek. Potom sa podanie ruky začalo, a pretrváva to dodnes, považovať za prevaj zdvorilosti.
Pri stretnutí dvoch párov (žena a muž) by malo podávanie rúk prebehnúť nasledovne:
- žena 1 — žena 2 (najskôr ženy),
- žena 1 — muž 2 & žena 2 — muž 1 (potom nakríž ženy s mužmi),
- muž 1 — muž 2 (a nakoniec muži).
Dnes je podanie ruky takým bežných prejavom, že sa nikto z nás nad tým nezamýšľa. Lenže všímanie si tohto detailu umožňuje poznať druhú stranu. Či je dotyčný človek autoritatívny (podáva ruku vodorovne dlaňou k zemi), či v diskusiách bez rozdielu neakceptuje názor druhého a snaží sa ho neustále presvedčiť o svojej pravde (až príliš silný stisk), či sa bojí, je uzavretý do seba alebo poddajný (žiadny stisk, len položenie ruky do dlane) a podobne.
Skúste si s ľuďmi, ktorých dobre poznáte, podať ruku na vyskúšanie 
. Uvidíte, či sa ich životný postoj podobá podaniu ruky. Na priateľoch sa naučíte, na neznámych zistíte.
4) Postoj tela – posturika
„Reč“ našich fyzických postojov, držania tela a pohybových konfigurácií. Čím všetkým pri držaní tela komunikujeme:
- fyzický postoj – prezrádza nám, ako sa človek chová. Či príliš uvoľnene, prirodzene, neprirodzene a podobne,
- pohyby rúk – rozhadzovanie rukami, jemné pohyby, trasľavé pohyby. Niektorí si pohybom rúk dokážu nevedome rozšíriť aktuálny existenčný priestor ,
- pohyby nôh – dlhý krok, malý krok, poloha nôh pri státí, …
- pohyby tela – pôsobenie celého tela, či je človek pokojný, nepokojný, či sa hrbí, stojí vzpriamene, …
Už len obyčajné hrbenie sa dokáže urobiť u niektorých ľudí nesprávny dojem o vás.
5) Pohyby – kinezika
Kinezika je náuka o pohybe človeka v sociálnej interakcii. Pohyby výrazne charakterizujú osobnosť človeka a jeho temperament. Všetky prevádzané pohyby by mali byť dostatočne zvládnuté, pokiaľ sa jedná o profesionálny výstup a nemali by pôsobiť opačne, ako majú a nestali sa terčom nechcenej pozornosti.
Rušivými pohybmi môžu byť: prešľapovanie na mieste, vypínanie a zapínanie pera, neprimerané pohyby hlavou a tak ďalej.
6) Gestá – gestika
Gestika je súčasťou kineziky. Gestá sú pohyby, ktoré majú výrazný oznamovací charakter. Zastupujú alebo sprevádzajú slovné prejavy. Ide o pohyby ktorejkoľvek časti tela, i keď väčšina gest je záležitosťou rúk a prstov.
Reč gest je staršia ako reč hovorená. Predchádza zrodu jazyka asi o 1 milión rokov (pokiaľ si tento článok čítate druhýkrát, tak o niečo viac) a používame ju mimovoľne. Často si človek neuvedomí, že použije nejaké gesto a pritom môže ísť o podstatnú informáciu.
Gestikulácia sa rôzni od etnika, národnosti, … Napríklad Taliani ju majú veľmi výraznú a živú.
7) Pohľad, reč očí – vizika
Pohľad do očí dokáže o človeku veľa vypovedať. Prezradí vám, či sa rečník bojí väčšieho množstva ľudí, teda má z toho nepríjemné pocity, alebo či si vás vie upútať.
Pohľad fixovaný na irelevantný priestor prezrádza, že rečník sa očného kontaktu stráni a teda chce mať prejav čo najskôr za sebou, bojí sa, má trému. Netreba ho v tom momente nasilu prekrúcať na pohľad do očí, skôr sa treba zamerať na vyriešenia otázky, prečo sa bojí pohľadu, no hlavne až po jeho dohoverní.
Takým irelevantným priestorom často býva stena za publikom, okná, strop, podlaha a podobne, prípadne textový aparát používaný ako pomôcka pri prejave pokiaľ sa používa až príliš často, a vtedy, keď to netreba.
Naopak, dobrá práca s pohľadom býva spravidla popisovaná ako nestuály pohyb očami cez publikum. Chvíľku postáť očami na jednom mieste, skupinke ľudí a potom ísť ďalej. Nepríjemné býva pre poslucháča, keď sa prednášajúci zastaví pohľadom na jednom človekovi na dlhší čas (nad 5 sekúnd) a doslova ho skenuje očami.
Ako príjemný býva vnímaný otvorený pohľad, nie však smutný alebo vyzývavý.
8) Práca s hlasom – paralingvistika
Patria sem všetky hlasové prejavy, ktoré nie sú primárne spojené s obsahom komunikovanej informácie. Napríklad intonácia hlasu, výška hlasu. Ide v podstate o tón reči a vyjadruje:
- záujem o predmet,
- vzťah k poslucháčovi,
- vnútornú istotu (súvisí s ňou aj rýchlosť reči).
V prejave veľmi dobre pôsobí pevný, výrazný, príjemne modulovaný hlas s primeranou dikciou a intonáciou, bez monotónnosti.
9) Úprava zovňajšku a vonkajšku
Čítanie zo spôsobu oblečenia, účesu, líčenia. Veľa ľudí robí tú chybu, že podľa tohto faktoru hodnotí človeka pri prvom stretnutí. Treba si uvedomiť, že niekedy dotyčný človek nemal možnosť sa na stretnutie pripraviť.
Pokiaľ idete na dôležité stretnutie alebo skúšku, nedávajte si na seba výrazné farby (ďalej v časti č. 11 – kolorika), pretože tým provokujete. Taktiež si nedávajte na seba pásiky alebo štvorce. Tie totiž vo vašom komunikačnom partnerovi vyvolávajú dojem „mreží“ a podvedome brzdia komunikáciu.
Okrem toho sem spadá a má komunikačnú funkciu aj úprava prostredia, v ktorom dotyčná osoba žije – byt, okolie, rodinný dom, úprava dvoru, izby, poriadok na stole, v pracovni, v kúpeľni a podobne.
10) Vôňe – olfaktorika
Vplyv vône pri komunikácii. Zabudnite na drahé parfumy, pokiaľ nemáte za sebou sprchu. Človek, aspoň podľa mojich pozorovaní, má minimálne dva druhy potu. Jeden je ten, ktorý smrdí a druhý je ten, ktorí vonia .
Mám podozrenie, a kto to vie isto, nech ma uistí alebo zneistí, že pokiaľ sa pravideľne človek sprchuje, tak jeho pot v podstate vonia, nech vykonáva akýkoľvek druh činnosti. Ten prípadný štiplavý pot vzniká vtedy, keď sa človek nesprchuje pravideľne a často – zanedbáva hygienu. Je to len môj dohad, nemusí to tak byť, ale v podstate to funguje spoľahlivo a mám to odskúšané.
Neodporúčam používať dezodoranty, pretože tie upchávajú póry, cez ktoré koža dýcha a potí sa (môže dôjsť aj k rakovine). Je to iba reklamný oblb, na ktorom zarábajú kozmetické spoločnosti. Keby firmy vyrábajúce sprchy reklamovali svoje výrobky s nahou ženou (mužom) pod prúdom vody s doplnkovým javom, že za ňou (ním) potom ide zástup mužov (žien), hneď by sa ľudia viac sprchovali .
Vône (parfumy) odporúčam používať decentne až po osprchovaní sa a aplikovať na tepny – krk, zápästia, … Písal som už aj o tom, že ako môže vôňa ženy podmieniť neúspešnosť či úspešnosť vzťahu, klikni sem.
Vaša vôňa by jednoducho nemala dráždiť, mala by byť nevýrazná.
11) Farby – kolorika
Kolorika sa zaoberá vplyvom farieb pri komunikácii a pri celkovej interakcii medzi ľuďmi. Farba je nositeľom istej funkcie a estetickej hodnoty. Poznáme vyše 9000 rôznych farebných odtieňov, takže je si skutočne z čoho vyberať.
Ak idete na dôležité stretnutie alebo skúšku, vyvarujte sa ostrých a výrazných farieb evokujúcich nebezpečenstvo – odtiene červenej, žltej, príliš výrazná modrá a výrazná zelená. Lepšie je dať si na seba farby neutrálne a „nič nehovoriace“ – čierna, svetlo modrá, svetlo zelená, tmavá hnedá. V podstate všetky zemité farby v tmavom prevedení pre mužov, alebo farby nezemité vo veľmi svetlom prevedení blížiace sa k bielej pre ženy.
Všetky vyššie popísané neverbálne komunikačné prejavy si treba všímať ako na sebe, tak i na druhých. Umožňuje to lepšie ovládať svoju osobnosť a tým aj pôsobiť na druhých ľudí.
