Dnešní (a toto platí pre akýkoľvek iný dátum v minulosti i prítomnosti ľudstva) puberťáci počúvajú, akí sú skazení, zlí, nevychovaní, hlúpi, nevážiaci si veci, chľastajúci, fajčiaci, grcajúci, škaredí, špinaví, smradľaví, neokrôchaní, …
Boli sme takí aj my (aj ja som bol medzi nimi) 
.
A viete čo? Môžu za to rodičia. Don Juan je ich zrkadlo. Je to v nás, že upozorňujeme na to, čo je zlé, ale nevyzdvihujeme to, čo je dobré. Upevňujeme “skazené” a nevšímame si morálnu kvalitu, ba priam ju ignorujeme.
Príjemné slovo by urobilo väčšie zmeny skôr, ako mnoho kriku pre nič. Poďme to zmeniť, je najvyšší čas.
