Podávaš nejaký výkon v škole, v práci, v športe, v sexe? Chceš ho zvýšiť? Potom čítaj. Nebude to o super energetických nápojoch, ani o nejakom zázračnom lieku. Stačí na to tvoja osoba.
Najprv trochu všeobecne
Výkon sa dá vyjadriť akosi schematicky tak, že sa rovná schopnostiam vynásobenými motiváciou. Teda výkon = schopnosti × motivácia. Číro táto vedomosť neurobí z teba výkonnejšieho človeka, ako z nikoho vedomosť o priaznivom vplyve pohybu na organizmus neurobí vytrvalejšieho človeka.
1. krok – všímaj si svoje chute, pohyby, konanie a okolie
Ak chceš zvýšiť svoj výkon, väčšinou to je v určitej oblasti. Napríklad chceš zvýšiť schopnosť sústrediť sa na pochopenie matematických definícií alebo ti nestačí výkon v sexe. Nedá sa to urobiť len obyčajným namotivovaním sa, že teraz sa ich idem naučiť chápať a budem borec v posteli. To ako keby sa človek pokúšal naučiť hrať futbal bez spoluhráčov. Dá sa to, ale je to náročné.
Skús si ľahnúť na posteľ, zavrieť oči, zhlboka dýchať a všímať si každý kúsok svojho tela. Tak desať minút. Na začiatku to bude veľmi náročné z dôvodu zaužívaných zlozvykov, ale pri každodennom tréningu sa to každý naučí. Nakoniec to môže byť aj pol hodina uvoľnovania sa. Všímaj si, ako sa oblečenie dotýka svalstva, ako sa svalstvo dotýka podložky postele, ako vzduch prúdi trubicami do pľúc a späť. Schopnosť uvoľniť sa je pri podaní vysokého výkonu podstatná. Pretože kto je unavený, jeho pozornosť je sústredená na odstránenie únavy a nie na to, čo je predmetom činnosti.
Táto schopnosť, všímať si svoje bezprostredné okolie ťa naučí všímať si aj okolie vzdialenejšie. A síce komunikáciu s druhými ľuďmi, svoje vlastné záujmy a chute. Keď sa chcem naučiť rozumieť daným matematickým definíciam, skúsim to najprv v reálnom svete.
Napríklad skúsim porozumieť tomu, prečo sa deti na ihrisku zoskupujú do skupín a nikdy to nie je jedna veľká spoločnosť. Neskôr zistím, že nech deti rozdelím do akýchkoľvek skupín, vždy to budú tie isté deti a vždy ich bude rovnako (predpokladal som stále rovnakú účasť na ihrisku). Takto to dokážem prepojiť s asociatívnym zákonom v matematike, čo nie je nič iné, ako združovanie do skupín. Nech je už vzťah (relácia) medzi deťmi na ihrisku akákoľvek, pre bežné porozumenie tohto zákona to stačí:
a + (b + c) = (a + b) + c a × (b × c) = (a × b) × c
Takto sa dá prepojiť akákoľvek činnosť človeka s tým, čo vidno bežne vonku.
2. krok – odhadni svoje schopnosti, no rátaj len úspechy
Tu môže dôjsť k neblahým účinkom, pokiaľ schopnosti nie sú odhadnuté s dôslednosťou. Jednoduchšie povedané, musím poznať svoje možnosti, čo ešte dokážem, čo už nedokážem. V tomto intervale mnoho ľudí posúva seba umelo k stavu „to už nedokážem“. Upadnú do takzvanej naučenej bezmocnosti, odkiaľ je len krok k depresiám, stresu a iným civilizačným chorobám, z ktorých sa dá len ťažko dostať do normálu. Dovolím si tvrdiť, že prehnané očakávania od sexuálneho života pred uzavertím manželstva u mnohých párov spôsobujú vnútorné rodinné problémy, ktoré môžu mať ďalekosiahle (neblahé) dôsledky.
Do stavu naučenej bezmocnosti sa človek dostáva vtedy, ak často zažíva len neúspechy a pripomína si ich. Ak by na ne zabudol, žiadne zúfalstvo by sa nekonalo. Preto ak sa mi desaťkrát nepodarí trafiť do koša pri tréningu basketbalu, nemôžem upadať na duchu, že jedenásty krát sa mi to zas nepodarí. Jednoducho musím chcieť. A keď sa mi to podarí, musím si povedať toto: podarilo sa mi trafiť do koša, som dobrý a skúšať ďalej, odhadovať svoje schopnosti a prípadne ich zlepšovať.
Veľa ľudí urobí toto: to ak som sa trafil do koša až na toľký raz, to sa mi nabudúce vôbec nepodarí a prestane sa snažiť. Zle odhadne svoje schopnosti.
Ak teda zisím, že moja streľba horko-ťažko dosahuje efektivity 20%, skúsim sa zamerať na prihrávky, či doskoky. Treba hľadať svoje mantinely, v čom som skutočne dobrý a to zlepšovať ako prvé. Je to preto, aby sa dostavili dobré pocity z dobre vykonanej práce. Potom sa dá zamerať na to, čo mi ide horšie. Platí to, že ak sa rozbehnem na tom, čo viem, vpád do toho, čo neviem, bude menej bolestný.
S tým súvisí dávanie si malých dosiahnuteľných cieľov.
3. krok – motivuj sa
Motivácia je jedna z najdôležitejších zložiek v podávaní určitého výkonu. Existuje motivácia vonkajšia a vnútorná. Vonkajšou motiváciou sa rozumie taký stav, kedy niečo robíme pre to, že to chce niekto druhý. Napríklad ak tvoji rodičia chcú, aby boli na vysvedčení len samé jednotky (no ty vieš, že ti stačia aj trojky), i napriek tomu donesieš čisté jednotky domov na konci roka.
Vnútorná motivácia je stav, kedy cheš ty zo svojho vnútroného presvedčenia, že budeš mať na vysvedčení jednotky. Motivuješ sa tým, že chceš ísť bez skúšok na vysokú školu a podobne. Jednoducho to vychádza z tvojho vnútra, nech je to akákoľvek oblasť.
Ktorou motiváciou sa vyzbrojiť? Všeobecne platí, že tá vnútorná je vždy lepšia, pretože umožňuje veľmi rýchle napredovanie. Niekto síce potrebuje aj vonkajšiu motiváciu. Každý z nás ju raz potrebuje, pretože bez nej by sme síce prežili, ale dôsledky by boli trvalé.
Ak chceš podať vysoký výkon, je dobré sa motivovať vnútorne. Povieš: „no dobre, ale ako sa motivujem, keď ma ten predmet nebaví?“ Odpoveď je v tvojej otázke. Skús sa presvedčiť o tom, že ťa ten predmet baví. Ak ťa teda niečo nebaví, nevnímaj jeho podstatu, namiesto toho si skús obľúbiť samotnú činnosť, pri ktorej sa to deje. Keď mňa kedysi strašne nebavila fyzika, povedal som si: „doparoma, veď to súvisí s okolím, v ktorom žijem, skúsim tomu porozumieť. Prečo je toto takto, a toto inak?“ Táto motivácia vo mňe vzbudila akýsi záujem o fyziku a zlepšil som sa v nej tak, že som bol svojho času z nej jeden z najlepších v triede. A pritom moje schopnosti numerických výpočtov boli vždy jedny z tých omylných 
.
4. krok – je to príležitosť
Pokiaľ už vieš, aké sú tvoje schopnosti, všímaš si súvislosti okolo seba a máš motiváciu, stačí to už len skúsiť. Niektorí ľudia proste urobia to, že aj keď sú motivovaní, nikdy sa do danej činnosti nepustia napriek tomu, že to je obrovská príležitosť k úspechu. Napríklad sa motivujem, že idem porozumieť archimedovmu zákonu. Ako mu porozumiem, keď si to neskúsim aj skutočne vo vani a nahý (mám na to príležitosť)? Ide o priblíženie neznámeho bližšie k realite.
5. krok – neporovnávaj sa s inými, ale sám so sebou
Porovnávanie s ostatnými ľuďmi môže byť pre niekoho silným hnacím motorom, ale sú aj ľudia úzkostní, ktorým to nesedí. Preto je dobré zaznamenávať svoje doterajšie výkony a porovnávať ich s tými čo prichádzajú. Takto vidno, ako sa v danej činnosti zlepšujem, prípadne zhoršujem. A prečo sa porovnávať so sebou?
Vyberme z triedy dvoch žiakov. Nech sa volajú Jano a Marián. Jano je dobrý v chémii, najlepší z triedy, kým Marián podáva priemerný výkon. Keď porovnáme výkony Mariána s Janovými, tak Marián sa nezlepšuje vôbec, pretože sa Janovi nepribližuje. Lenže to je hlúposť. Treba porovnať Mariánove výkony v treťom ročníku s jeho výkonmi v ročníku druhom. Potom môžeme zistiť zaujímavý jav. Pokiaľ sa k Janovi nepriblížil, dokonca sa od seba vzdialili, Marián sa mohol sám proti sebe zlepšiť aj o dvesto percent.
Preto vždy súťaž pre zlepšenie sám so sebou, s ostatnými spolupracuj na zlepšení.
Rozhodne to nie je všetko, čo treba pre zlepšenie svojho výkonu v akejkoľvek činnosti. Tento proces trvá dlho, no s určitým úsilým a sebazaperaním sa všetko dá dosiahnuť.
