Mierne by som sa dnes chcel venovať téme školstva. Konkrétne sa skúsim utopisticky zamyslieť nad tým, čo sa chystá a aj nad tým, čo je dobré a čo nie. Fakt: chystá sa redukcia učiva v školách, aby neboli vedomosti postavené na encyklopedizme, ale na skúsenosti.
Myslím si totiž, že samotná redukcia učiva nič nevyrieši. O tom, či sa študenti budú učiť menej učiva, sa nedá hovoriť. Aj tak sa dnes už neučia všetko, čo sa od nich vyžaduje na písomkách. Redukcia a reforma to len zoficiálnia. Redukcia učiva by mohla pomôcť predmetom ako literatúra, či zemepis. Mnohokrát počuť z rôznych úst, že tie vedomosti nikdy nevyužili.
Napríklad ja osobne rád čítam, no nikdy som nečítal to, čo bolo v povinnom čítaní. Len som to ticho pretrpel cez už napísané obsahy a išlo sa ďalej. Vôbec sa nečíta Pán prsteňov, Harry Potter. V podstate nejde o to, čo sa číta, ide o to, čo sa chce čítať. A nejde len o suché čítanie. U žiakov má veľký úspech divadelné prevedenie textov, pokiaľ je učiteľ dostatočne motivujúci. Veronika učila hudobnú výchovu v rámci praxe a jedno dielo urobila na základnej škole formou divadla a žiaci si to vyžadovali ešte zopakovať. Z jednej triedy sa síce nedá robiť komplexný úsudok, ale ako inšpirácia je to dobrá vec a stačí to.
Ešte sa trochu vrátim k čítaniu. Keď som chcel na základnej škole robiť čitateľský denník z knihy Malý princ, nebolo mi to povolené, pretože to bolo odôvodnené tým, že sme už na túto knihu ročníkovo starí. Ja sa pýtam: „ku*va, prečo?“ Prečo žiak nemôže čítať knihu, ktorá ho baví? Možnože je to dnes už inak, a možnože vôbec nie. Malý princ bol a je, aj napriek nevôli učiteľky písať o tom čitateľský denník, moja srdcovka.
Určite by som redukoval učivo v predmetoch, ktoré hovoria faktograficky. Aj tak nemám ani tušenie, aké sú hlavné mestá afrických štátov. Na to sú úplne iné zdroje. Mozog je až príliš cenný na uchovávanie týchto typov údajov.Lenže redukcia učiva nebude nič platná, pokiaľ sa nezmenší počet žiakov v triedach. Učiť 30 kusov navzájom úplne odlišných osobností, to dá kus zabrať. Namiesto toho sa na pedagogických odboroch vyučuje množstvo zbytočností. Na vysokej škole pedagogického zamerania absolútne chýbajú prednášky o riadení tímu ľudí.
Mnoho učiteľov (aj absolventov, aj už zabehnutých) nespĺňa väčšinu schopností dobrého manažéra:
- vodcovské schopnosti – je smutné, keď sa rozprávate s budúcim učiteľom (vedome sa k tomu hlási) a stačí, že si navzájom protirečíte a on stiahne chvost,
- schopnosť tímovej práce – áno, dnes každý hrá sám za seba, ale učiteľ musí zvládať riadenie tímovej práce ako aj tímovú prácu ako takú,
- komunikácia – keďže sa tento predmet vyučuje pre učiteľov, je predpoklad, že komunikáciu majú všetci učitelia na dobrej teoretickej i praktickej úrovni. Učiteľom sa asi nebude chcieť stať človek, ktorý vie, že nie je primerane komunikatívny, takpovediac od prírody,
- iniciatíva a dôslednosť,
- stanovovanie priorít a analyzovanie – mnohokrát chýba jasne definovaný cieľ v triedach,
- kreativita a inovácie – keďže je školstvo pod hlavičkou štátu, tak sa tento bod u učiteľov akosi zanedbáva,
- strategické myslenie a riešenie problémov,
- odborná spôsobilosť – prvý predpoklad pre to, aby učiteľ mohol učiť.
Viac o vyššie spomínaných bodoch tu.
Nuž, pokiaľ sa nebude vec meniť komplexne: výchova zo strany rodičov, MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, tak problém nekvalitného školstva bude prítomný, dovolím si tvrdiť, konštantne dlhé roky. Kvalita vedomostí človeka závisí od individuálneho prístupu študenta. Pokiaľ budú na vysokých školách učiť ľudia, ktorí zo seba nevedia dostať jednu súvislú vetu:„veľmi, práve som, mám tu pre vás ukážku,“ tak úroveň bude taká, aká je. Poďme ďalej.
Myslím si, že by veľmi pomohla reforma zmeny myslenia ľudí. Pokiaľ človek bude chápať peniaze ako nástroj zla, nenávisti a závisti, nidky sa ani školstvo nepostaví na nohy. Hypotetický človek si povie a bude hovoriť každý deň svojim deťom: „peniaze sú zlé“. Jeho podvedomie, ako aj podvedomie jeho detí sa tak bude riadiť a nikto nikdy poriadne peniaze nebude mať. Preto sa mu bude zdať investícia do drahej techniky potrebnej v škole zbytočné, pretože on sa predsa tiež tak učil.
Pár bodov na záver, ktoré vedú k lepšej výučbe a vyššej kvalite motivácie učiť sa a učiť:
- myslenie ľudí: peniaze sú dobré a umožňujú slobodný život,
- triedy s 10 až 15 žiakmi a striedanie tímovej práce a individuálneho zlepšovania sa,
- vysoko motivujúce finančné ohodnotenie učiteľskej práce,
- súkromné školstvo a minimum štátneho školstva,
- metódou výučby nie je suchý výklad, ale praktická skúsenosť študentov.
