Raz chce byť každý zdravý jedinec rodičom. Rodičom detí, ale i ich učiteľom, ako sa v živote správať, aby boli na tom čo najlepšie, a aby sa vedeli o seba postarať samé. Preto nie je odveci zodpovedať si na otázku „ako dospieť u človeka k správaniu, ktoré je vhodné?“
Dá sa vôbec meniť správanie človeka zvonku? Nejde to len zvnútra každého jedinca, ako individuality? Nie. Správanie sa človeka sa dá oplvyvňovať zvonku, čo je veľká zodpovednosť každého z nás, pretože tak robíme väčšinou v podvedomí a vychovávame tak budúce generácie.
Nejdem sa rozpisovať, čo je žiadúce správanie sa. To by mohlo byť každému jasné, že je to také správanie, ktoré neprekáža spoločnosti v jej existencii a zároveň umožňuje človekovi osobnostne rásť a napredovať. Poďme sa teda pozrieť, ako k takému správaniu dospieť.
Keď mám, ako edukátor (učiteľ, rodič, vychovávateľ, …), definované správanie sa, ktoré po dieťati chcem, môžem začať.
Celé snaženie je postavené na princípe posilňovania. Pritom nebude ani raz vyslovená známa fráza ak urobíš toto, bude tamto, čo často pôsobí ako vydieranie.
Princíp posilňovania žiadúceho správania spočíva v tom, že zakaždým, keď dieťa urobí niečo, čo je vyslovene v súlade s nami stanovenými normami, nasleduje pochvala. Je to povedané možno príliš suchopárne, ale je to tak. Pochvala je hybná sila učenia sa. Poďme ďalej.
Predstavte si, že sa o niečo (v rámci noriem) snažíte, no nevyjde vám to na prvý raz. Napríklad sa snažíte zbohatnúť v nejakom obchode. Keďže na tom nie je nič zlé, teda vaše správanie je hodné pochvaly, dostanete od niekoľkých ľudí pozitívne ohlasy: „neboj sa, aj napriek chybám verím, že to dokážeš. Máš pevnú vôľu, ktorú zúžitkuješ, odstrániš chyby a pôjdeš úspešne napred.“ Tým vám dá okolie jednoznačne najavo, že to, čo robíte, robíte dobre. Daná pochvala samozrejme musí byť úprimná. Vaše správanie tak bolo posilnené. Na dieťa také pochvaly pôsobia niekoľkonásobne silnejšie.
Naopak, ak sa dieťa správa nevhodne, napríklad v obchode si vydobýja, že chce nejakú sladkosť tým, že kričí, hádže sa o zem, plače a podobne, netreba si ho všímať a pomaly sa vzďaľovať a zmiznúť mu z dohľadu. Finta je v tom, že nežiadúce správanie si nevšímame, pokiaľ sa jedná o bežný vývinový jav u každého človeka. Dieťa zistí, že takým spôsobom sa mu sladkej odmeny nedostane. Následne, odmenu by malo dostať vtedy, ak sa správa vhodne: „za to, že si bol dnes pekne ticho v obchode, si môžeš vybrať ľubovoľnú omaľovánku.“
Dôležité je teda posilňovať správanie žiadúce, a také, ktoré je nezlúčiteľné so správaním nežiadúcim. Nežiadúce správanie je dobré často si nevšimnúť a nechať ho vyhasnúť. Trest ponižuje osobnosť človeka.
Treba upozorniť, že správanie sa, ktoré je bežné u každého, ak je aj nežiadúce, je následkom jeho telesného a duševného vývinu. Preto by sa nemalo trestať. Lepšie je sa o takom správaní otvorene porozprávať a konfrontovať svoje názory navzájom bez urážok, bez upozorňovania na vlastnú jedinú múdrosť.
