Nie, vážení, toto nie je v poriadku, aby alkoholik s tými, čo sa pri ňom držia určovali vlastenectvo každému občanovi SR. Už dlhšie si myslím, že úloha národa v histórii sa končí, kedy sa dochovajú síce národné tradície, ale vykonávať ich budú, nazvyme ich, noví ľudia.

Slovák si vezme Nemku. Španielka sa vydá za Čecha a odídu žiť na Slovensko. Britka žije so Slovákom na Slovensku, hokejisti žijúci a vychovávajúci deti za hranicami hrajú za Slovensko. Kuzminovú v Rusku nechcú kvôli deťom (že už pre šport nemá čo urobiť), vydá sa na Slovensko a na Olympiáde získa zlato a striebro a sme hrdí na to, že ako sa Slovensku zadarilo.

Národ skončí v historických análoch tak, ako tam skončili tlupy, kráľovstvá, kniežactvá (ja viem, ešte dodnes existuje zopár, ale kedysi to bývali hlavné spoločenské zriadenia). Aj Američania sú už národ (alebo nie?) a to pred Kolumbom nikto netušil, že pár odvážlivcov z každého kontinentu chtiac nechtiac bude hrdých na 50 hviezdičiek a trinásť pruhov. Spoločnosť sa mení a akékoľvek diktovanie vlastenectva nedáva racionálny zmysel.

Skôr by som to charakterizoval takto: som občanom štátu (akéhokoľvek) a udržujem si tradície rodného národa. Povedané zhruba.

Myslím si, že títo dnešní kvázi-štúrovci nerobia nič pre zachovanie národných tradícií v novom sa utvárajúcom spoločenskom zriadení, iba všetko ohyzdia.

1. Twitter zahlási, že som si obľúbil video,
2. Facebook zahlási, že som si obľúbil video (Dominik okomentuje),
3. Facebook zahlási, že som si zmenil status na Twitteri, že som si obľúbil video (Paľovi sa to páči),
4. Google Buzz zahlási, že som si zmenil status na Facebooku, že som si zmenil status na Twitteri (to tiež zahlási samostatne), že som si obľúbil video (Martin pridá odkaz na svoj článok, čo generuje nové takéto zahlásenia na sociálnych sieťach),
5. Pokec.sk neurobí nič,
6. Peťo zodziela tento článok cez Google Reader, čo sa objaví v jeho Google Buzz a mojej Google Reader čítačke,
7. Mne sa páči jeho zozdielanie článku cez Google Reader v Google Buzz a prezdielam jeho zdielanie v Google Reader ďalej ostatným ľuďom.
8. Robovi sa objaví tento článok 6x v Google Čítačke, trikrát na Twitteri, 4x na Facebooku.

Kto to zavrie prvý?

Pretože počas behu roku prichádzali nové výzvy, lepšie a niektoré ciele som musel odsunúť na neurčito. Pôsobením zaujímavejších cieľov, ktoré som si položil sa situácia zmenila takto.

Prvý cieľ z roku 2009 odsunutý. Druhý cieľ, oženiť sa, sa nám s Veronikou podarilo spoločne naplniť . Tretí cieľ odsunutý. Štvrtý cieľ, pracovať neustále mentálne zadarmo naplnený do bodky a oslobodilo ma to od rôznych negatívnych myšlienok. Môžem len odporúčať. Piaty cieľ nesplnený. Šiesty cieľ vyšiel. No a siedmy cieľ bol taktiež naplnený, všetko prišlo samé.

V podstate to bol úspešný rok, s ktorým som veľmi spokojný. Naplenené boli štyri zo siedmych cieľov, čo je veľmi dobrý výsledok. Navyše, nesplnené ciele nepôsobia nijak negatívne, pretože sú tu nové výzvy.

Ciele na rok 2010

1. cieľ – dokončiť školu

Už je to nuda, pokiaľ stále opakujeme tie isté predmety, ktoré sme už mali v bakalárskom stupni. Je to ako vedieť, kedy človek zomrie. Prečítajte si Dunu a budete vedieť, o čom je reč.

2. cieľ – spustenie projektu

S jedným anonymným človekom pripravujeme zatiaľ anonymný projekt, ktorého spustenie je naplánované na 1. apríla 2010. Teším sa, lebo naše intenzívne práce na ňom idú dobrým tempom.

3. cieľ – mentálne pracovať zadarmo

Pracovať neustále mentálne zadarmo. Vysvetil som to už v predošlom článku. Poviem len toľko, že je to mimoriadne oslobodzujúce, pokiaľ nečakáte na výplatný deň, ale keď výplatný deň príde nečakane ako odmena za vykonanú prácu. Skvelý pocit.

4. cieľ – úsmev každé ráno

Každé ráno sa na seba do zrkadla usmiať. Táto pozitivistická metóda zlepšovania nálady bola úspešná v roku 2009, zopakujem si ju aj v roku 2010. Odporúčam každému. Dôležité je prekonať predsudok z úsmevu.

Ľudia majú v sebe vypestovaný návyk (zlý a nesprávny), že úsmej je tabu, že šťastie je tabu, že človek by mal počas života trpieť. Nie. Človek je určený žiť šťastne a s radosťou . Je to krásne. Dôležité je tešiť sa z maličkostí. Ak sa vám páči padajúci sneh, nehnevajte sa na neprechodné cesty, ale tešte sa z toho, že deti majú radosť. Na túto tému odporúčam prečítať si Malého Princa.

5. cieľ – zvýšiť pasívny príjem

Pasívny príjem súvisí s druhým cieľom, ako aj s malými drobnými detailami v ostatných projektoch a činnostiach, ktoré majú pomaly zvyšovať pasívny príjem. Cieľom je stať sa nezávislým na fixnom plate závisiacom od zväzujúceho pracovného času. S tým súvisí práca mentálne zadarmo. Keď človek pracuje zadarmo, má tendenciu hľadať iné príjmy, ktoré ho zabezpečia do budúcnosti a umožnia mu viac času venovať rodine.

6. cieľ – neplánovať dôležité životné udalosti

Človek má tendenciu plánovať také životné rozhodnutia, ktoré na to nie sú určené. Týkajú sa hlavne osobného a rodinného života. Plánovať sa dá výlet, kúpa auta, ale nie šťastie a krása. Také veci treba žiť. Cieľ nerovná sa plánovanie. Cieľ je svetielko, ktoré má človeka nasmerovať. Rodinný a osobný život je už ten krásny obal, ktorý príde prirodzeným spôsobom.

Napred!

V podstate som v roku 2001 začínal a myslel si, že viem všetko. Koľko začínajúcich si to myslí dnes? Každý. Podľa mňa je to dobre, ba priam vhodné. Keby chudáci vedeli, ako niektoré zákutia budú zradné, nezačínali by a radšej si šli okopať to svoje políčko kdesi pod slivkou. Oni radšej budú lúskať orech za orechom a snažiť sa o svoj jedinečný a ničím neohrozený pozdrav Ahoj svet. A to je dobre.

Nehaňte ma tí, ktorí ste väčšími pamätníkmi, vážim si vás ako budem seba vo vašom internetovom veku. Už asi starnem, keď začínam premýšľať, že prídu mladí ľudia, ktorí ma raz na mojom mieste nahradia. Ach, akáže ma nebude škoda. Moje práce sa navždy stratia v histórii SVN siahajúcej do hĺbky jedného disku. Vyhodiť, nahradiť a ide sa ďalej. Nič, len prach – a ani to nie.

Čo po nás ostane? Spomenú si skutočne len tí z offline sveta – aký bol ten dobrý, dokázal enter aj esc naraz jedným prstom stlačiť. Nikto si nespomenie na ten kus kódu, ktorý sa kdesi kopíruj-vlož cestou nesie už niekoľko generácií ako genetická chyba generujúca ontogenézu celého systému. No iné je fuč.

Preto sa patrí a je dôstojné dokázať niečo takého charakteru, aby to malo dopad aj do offline sveta, kde sa vec navždy zaznačí. Kde ostane kus časopriestoru ovplyvneného priamo prejavom tej veci. Ostáva už len tú vec nájsť.

Posiela dnes ešte niekto vianočné alebo novoročné pohľadnice? Ak sa vám nasledujúce verše nebudú páčiť, na konci článku je odkaz na depiho typy na sms básničky.

Nasledujúce verše sú mojou tvorbou. Pokojne rozosielajte, nenahnevám sa na vás .

Vianočné básničky do SMS-iek

Čas noci štedrovečernej

Dnes to čaro noci pri sviečkach,
násobí sa hrsťou plnou radosti,
celý svet stromček zdobí, vešia,
dnes nevadí, že kapor má kosti.

Štedrovečerná vražda

Dnes zabil som veľkého kapra,
ošúpal a ideme ho jesť,
usmažený dobre veru je,
zmizne večerou, ani sa nezdá.

Prasknutá guľa

Deti sa hrajú,
stromček na nich štedrý padá,
deti sa smejú,
guľa rozbitá sa z črepín skladá.

Snehová guľa

Vždy keď kráčaš dolu briežkom,
znenazdajky vidíš tieňov chmár,
spoza rohu Ferko s Jožkom,
guľa hladí tvoju tvár.

Sneh

Všetko je biele, všade sa líže,
koláč vianočný v rúre prihorel/koláč vianočný v rúre sa pečie,
obleč si šuštiaky, nastokni lyže,
dnes budeme všetci do rána hore/nech sa dnes čas pomaly vlečie.

Novoročné básničky do SMS-iek

Nový rok

Zlomil sa nám čas o hranu,
starý rok zahoď za hlavu,
neresti, trápenia, to je minulosť,
bohatstvo, úspech, to je budúcnosť.

Silvester

Všade rachot, hučí vonku,
blýska sa jak za mohutnej búrky,
do čaše ponárame slamku,
vo vzduchu cítiť príchod fajn žúrky.

Tu je depiho článok

Som rád, že tu nie je režim spred 89-teho, keď počúvam veci, ktoré sa vtedy diali – od priamych účastníkov.

Problémom na vyriešenie je veľké množstvo nostalgických komunistov. Nostalgický komunista nemusí byť prívrženec Komunistickej strany Slovenska, môže voliť aj KDH/SDKÚ, ale cnie sa mu za bývalým režimom kvôli iným okolnostiam a tým zľahčuje vtedajšie zverstvá páchané na slobode.

Ako človek dospievajúci po revolúcii musím povedať, že som zažil krásne detstvo, zažívam skvelú dospelosť a aj zvyšok bude krásny. A to som prežil a prežívam v režime po 89-tom. Verím, že si to neposerieme.

Ešte kým sa dostanem k pointe, dajme si pár slov o tom, či spoplatňovať a čo. Jednoznačne som zástancom spoplatnenia štúdia každému. Už len z toho dôvodu, že urobiť si dnes vysokú školu nie je nič náročné, „vysokoškolské vzdelanie” nemá žiadnu váhu (dôležité je (a to nie je pravidlo), že nejakú výšku človek má – je jedno, akú). Neprekáža mi, keď zamestnávatelia berú do úvahy skutočné schopnosti pred tými nezískanými z výšky, to je len plus.

Každopádne nechcem nijak znižovať úroveň tých univerzít, ktoré si chválu na Slovensku zaslúžia. (Možno je len jedna? A možno aj dve.)

Platené štúdium môže preriediť kvalitu od … inej kvality (každý je dobrý a geniálny v niečom inom).

Po vybúrení sa teraz späť k veci.

Fakt: nechcem ISIC. Jednoducho mi nepriniesol žiadnu výhodu za 4 roky štúdia okrem toho, že je na to zľava na železnice (ktorými cestovávam do školy). Tú si vybavím aj iným preukazom.

A teraz čerešnička, citujem doslovne z ABAKUS-u:

Upozornenie: Študenti, ktorí ešte neuhradili poplatok za prolongáciu študentských preukazov na akademický rok 2009/2010 a nemajú známku s platnosťou do 9/2010 sú povinní vykonať prolongáciu – predĺženie platnosti najneskôr do 30.11.2009. Tí, ktorí takto neurobia do termínu 30.11.2009 bude im prístup do Abakusu zablokovaný. Postup nájdete na stránke http://uikt.ku.sk/index.php/multipreukazy/isic/prolongaciaisic.html.

A teraz rozuzlenie: cez Abakus sa totiž riadne a oficiálne prijatý študent, ktorý splnil kritéria toho, aby mohol študovať, prihlasuje na skúšky . Nezodpovedaná otázka: vrátime sa k prihlasovaniu sa na skúšky pomocou nástenok po chodbách?

Prečo mi dočerta nútia platiť za niečo, čo nechcem? Keby mi napísali, že spoplatňujú Abakus sumou XYZ,01€, pretože na tom robia tvrdo (a dobre) niektorí z mojich niekdajších doštudovaných spolužiakov a nám to treba, v poriadku, dokážem to prehltnúť, ale nútiť predĺžiť si ISIC, ktorý nechcem, tak to sa mi prehltnúť nedá, skôr to opačné.

Ďakujem.

O tom, prečo a ako sa prihodilo a „zcieľovalo” si povieme na konci roka, keď budeme bilancovať. Veľa sa toho mení a to je to krásne na živote.