Nie, nebude tu prepis rovnomenného filmu do núl a jednotiek. Tento článok bude úplne o niečom inom. Hlavnou témou, ako inak, budú ženy.
Prečo sa ľudia navzájom podvádzajú? Napríklad muž podvedie ženu, žena muža. Raz som mal jeden inšpiratívny rozhovor. Teda mal. Skôr som bol poslucháčom a občasným zapájajúcim sa. Prišla aj krátka reč o ženách a mužoch. Rozvediem tu práve jednu myšlienku, ktorá tam zaznela.
Aby sa dvaja ľudia mali radi, nemôže tam byť len akási výzorová príťažlivosť. Spadajú tam aj veci ako príjemný pocit v blízkosti druhého, vyhľadávanie jeho prítomnosti, pocit plnohodnotnosti, všetko robím pre toho druhého a podobne. Dalo by sa menovať až do večera. Dosť podstatnou vecou v tomto je práve vôňa ako taká.
Človek je živočích. Motýle sa priťahujú k páreniu „vôňami“, taktiež psy, mačky, takmer všetky zvieratá vylučujú akési voňavky pre prilákanie druhého pohlavia.
Čo som doteraz spomenul, si asi aj ty uvedomuješ. Teraz prichádza pointa.
Je normálne, že sa ženy (poniektorí muži) voňavkujú? Vieš, to tie všetky super-špica-pecka vône z reklám i mimo nich.
Vezmem príklad:
Dievča sa chce zapáčiť chalanom (načo jeden, stačí sto), tak na seba naleje nejakú zlúčeninu rôznych olejov. Čo sa stane? Dievča vykročí medzi ľudí, najlepšie do tlupy mužskej. Každému zaimponuje, ako krásne vonia. „Krása, nádhera, to je úžasné, normálne som ur***ný,“ často počuť, keď si to taká deva valí pomedzi nich. Všetci sú jednoducho zmyslov zbavení a radšej si sadnú, pretože by to bolo poznať.
Dievčine sa jeden z nich zapáči, i uloví si ho. Chodia spolu, držia sa za ruky, nohy, … a tak ďalej. Zrazu jej táto úchvatná voňavka dôjde. Tak ju zmení, alebo sa prestane voňavkovať: „veď keď sa mu páčim, tak ma má rád aj bez voňavky,“ riekne si v mysli. A tu nastáva problém. Budúcemu chrapúňovi dôjde, že ona mu akosi nevonia. Zrazu. Už sa mu nepáči, tak odchádza. Ona sa kamarátke vyplače na pleci: „chrapúň to je. Prečo ma opustil? Veď som nič zlé neurobila.“
Ja sa ťa teraz pýtam. Skutočne je on na vine? Podľa mňa nie. Na čo sa ona voňavkovala? Určite by zavoňala niekomu inému, kto by ju kvôli podvedomému pocitu neopustil. Toto platí aj naopak, čiže ak sa voňavkuje chalan (to mám miestami podozrenie, že chce zaujať kohosi iného).
Sprcha odhalí viac vôní, ako voňavka, dezodorant, ktorý sa mieša aj s prekrytým potom, čo robí ešte neznesiteľnejší sm*ad. Keď si ľudia zavoňajú navzájom prirodzenou vôňou, potom na sebe môžu skúšať hocičo tak, aby to ladilo každému z nich. Naopak to totiž nejde.
Uvedomujem si, že len vôňa nemá na príčine podvádzanie, ale je jedným zo silných faktorov v tomto smere. Preto si myslím, že to netreba podceňovať. Zamilovanosť do voňavky a nie do skutočného človeka je až príliš častá.