Napísal som sťažnosť do jednej nemenovanej dopravnej spoločnosti na telefonujúceho šoféra počas výkonu práce. Spoločnosť nebudem menovať preto, aby som ju nepoškodil, keďže som s jej službami spokojný. Sťažnosť je konkretizovaná len na jednotlivca.
Nechal som sa inšpirovať článkom Peťa Šlosara a myslím si, tak ako Peter, že je lepšie ozvať sa skôr, ako bude neskoro.
Šofér medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom bezohľadne držal v ľavej ruke telefón pri uchu a pravou ovládal celý autobus. Životu nebezpečné. Tu nejestvujú žiadne výhovorky, že je dobrý šofér, že on to zlávne. Nie, jednoducho sa to nesmie, hotovo. Nie, keď môže ohroziť hocikoho iného, okrem seba. Seba nech ohrozuje na poľnej ceste, kde má prehľad, že žiadna osoba sa tam v danom čase nevyskytuje. Ale nie na hlavnom ťahu plnom áut.
Čítal som knihu a ponorený do filtrovania informácií z nej som podvedome vnímal spomalenie autobusu a nevenoval tomu pozornosť. Keď som sa už pri vstupe do Ružomberka spamätával zo šokujúcich riadkov, zhliadol som v spätnom zrkadle šoféra telefonujúc počas jazdy. Okamžite som si spomenul na Peťov článok a povedal si, že toto nezostane tak.
Hotovo, dnes som dohovoril. Možnože už sa nedozviem, ako to celé dopadlo, ale keď budeme mlčať a nadávať na bezohľadných šoférov sledujúc televízne noviny, spomeňme si, čo sme urobili pre to, aby sa tak nestalo.
Sťažujte sa, keď to je oprávnené.
Stažnosť bola vypočutá k spokojnosti budúcich cestujúcich
Som veľmi rád, že spoločnosť sťažnosť zobrala na plné vedomie a urobili s nezodpovedným šóférom poriadok: „s vodičom bol vykonaný pohovor a bol dôrazne upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny.“
Ďakujem.
