Môže sa stať, že sa budem vo všeobecnosti viesť na nedostatkoch prezentácií plných drobného farebného textu na ešte farebnejšom pozadí niektorých vysokoškolských prednášajúcich. Posledné dve slová predchádzajúcej vety by sa patrilo dať do úvodzoviek a prečítať to ironickým tónom, ale zo slušnosti tak neurobím.
Ale späť k veci. Idem sa pohrať s článkom s rozhovorom s Nancy Duarte, ktorá odpovedá v rozhovore, ako urobiť dobrú prezentáciu. Zaveďme si pojem bežná prezentácia a dobrá prezentácia. Tá bežná bude zároveň tá horšia oproti tej dobrej.
V čom sú bežné prezentácie zlé
- Prednášajúci nedá poslucháčom jasne najavo, prečo sú tam, alebo čo obsah znamená pre nich osobne. Správy sú neorganizované, chaoticky usporiadané a nejestvuje jasný príbeh prednášky;
- Prednášajúci používa snímky ako dokument, z ktorého číta a stojí chrbtom k poslucháčom. To spôsobuje, že prednášajúci vyzerá ako pomalý a nie príliš inteligentný;
- Prednášajúci nie je zanietený do témy a nie je prepojený s poslucháčmi po ľudskej stránke.
Ako Nancy hovorí, dobrý prednášajúci zaujme poslucháčov aj s malým, či žiadnym vizuálnym podkladom.
Ako zlepšiť dobrú prezentáciu
Spýtajte sa niekoho, aby vám dal spätnú väzbu po vašom prednese a pripravte sa aj na najhoršie. Najhoršie v prvom momente. Všetko si zapíšte a zamyslite sa sebakriticky nad povedanou spätnou väzbou.
Obklopte sa ľuďmi, ktorí hovoria to, čo si myslia naozaj a úprimne. Iba takí vám môžu ukázať správny smer.
Ako vytvoriť dobrú prezentáciu
- Vytvorte obsah z kontextu, ktorý poslucháči potrebujú;
- Najprv si vymyslite myšlienky, poskladajte ich a až potom vytvárajte prezentáciu na počítači;
- Inšpirujte sa všade mimo digitálneho sveta: príroda, objekty okolo, obrázky, skice, …;
- Vytvárajte snímky jednoducho pochopiteľné pre poslucháča. Nie také, ktoré slúžia ako vaša osobná pamäť;
- Vytvorte si umelých poslucháčov (známi, priatelia, …) a požiadajte ich o spätnú väzbu a sledujte, ako sú prepojení (testy, otázky, …) s materiálom;
- Zmeňte seba a prezentáciu na základe spätnej väzby;
- Robte to stále dookola, kým si nie ste istý o dokonalosti vašej prezentácie.
Ako zistiť, čo chce poslucháč
Existuje niekoľko užitočných nezodpovedaných otázok predtým, ako začnete rozprávať. Na tie otázky je dobré pripraviť si odpovede:
- Čo majú poslucháči radi, čo sa im páči?
- Prečo tam sú?
- Čo ich udrží pri zmysloch?
- Ako môžete vyriešiť ich problém?
- Čo chcete od nich, aby urobili?
- Ako by mohli odporovať?
- Ako by ste ich mohli osloviť?
Najlepšie na vyriešenie týchto „problémov“ je pozrieť sa na svet ich očami v ich situácii a problémoch. Hľadanie slov pre konkrétne publikum už nebude problém.
Používať fyzické kartičky alebo softvér?
Záleží od osobných preferencií. Príprava kartičiek a ich následné naskenovanie, prepis do softvérovej prezentácie alebo priama príprava prezentácie v počítači. Záleží od každého z nás, kto akú formu preferuje. Niekto napríklad preferuje čisto len fyzické kartičky a hovorí podľa nich. Jedná sa o prezentácie, ktoré nevyžadujú vizuálny doprovod vo forme prezentácie.
Kľúčové body efektívnych snímok
Používajte kontrastné veci, hierarchiu, jednotnosť, podobenstvá, biele miesta (prehľadnosť). Používajte grafické prvky, ktoré navzájom súvisia a ladia. Tak, ako aj v hudbe je šum nepríjemným zvukovým javom, tak aj v prezentácii je šum grafických prvkov veľmi rušivý. Pohyby a animácie treba používať s rozumom a len vtedy, keď sú skutočným doplnením obsahu. Ak to nie je splnené, pohybu sa treba vyhnúť.
Ako dlho vytvárať prezentáciu
Záleží to čisto od požiadaviek a zostávajúceho času do vystúpenia. Platí ale, že čím viac času na prípravu, tým lepšie sa dá prezentácia pripraviť.
Koľko času by mali poslucháči stráviť čítaním snímky
Nancy hovorí, že 3 sekundy a dodáva, že snímky by mali byť ako reklamné plochy okolo ciest – málo textu a výstižné. Obsah snímky by mal byť už konkrétny výstup, nie spôsob, ako sa k daným “číslam” prednášajúci dopracoval. Bude tak pôsobiť oveľa inteligentnejšie, pretože ako Ivo Toman hovorí: neschopný vysvetľuje. Áno, vysvetliť treba hovoreným slovom, no prezentácia by mala byť akousi vodiacou líniou pri sledovaní deja, nie dejom samotným. Mala by nabádať k počúvaniu prednášajúceho. Keď poslucháč prezentáciu číta, prednášajúci je zbytočný a môže si ísť sadnúť.
