O tom, že piatok poobede je vrcholne neproduktívny, čo sa týka pracovného nasadenia, je zrejmé. Každý očakáva víkend. Nikomu sa nechce aj napriek snahe zlepšiť sa.
V tomto duchu by som načal tému 80+20%. Spomínané magické čísla (80,20) sa vedľa seba už neraz objavili v rôznych štatistických súboroch, meraniach a podobne. Čo tak zakomponovať ich aj do pracovného času?
Každý zamestnávateľ chce, aby jeho zamestnanec robil len a len preňho a nemal žiadne bokovky. V praxi je to často tak, že človek má viac zlatých baní, kde zarába peniaze. Nuž čo, žiť z niečoho treba.
Myslím si, bez akéhokoľvek hlbšieho skúmania, že umožniť zamestnancom (v oblastiach, kde to je realizovateľné) 20% pracovného času stráviť, ako chcú, by malo priaznivé dôsledky na ich ďalšie pracovné výkony. Isto vám došlo, že 80% pracovného času týmto systémom by sa malo stráviť prácou pre zamestnávateľa.
Uvediem tri hlavné argumenty pre 80+20% pracovný čas.
1. Robím na vlastnom
Keď človek robí veci, ktoré si sám vymyslí, tak sa sebarealizuje. Pre zdravý psychický vývin je sebarealizácia dôležitým bodom. Keď sa teda realizujem tak, ako chcem, budem viac v pohode v práci = uspokojí to zamestnávateľa.
2. Oddýchnem si
V priebehu 20% pracovného času si môžem aj oddýchnuť tak, ako chcem. Budem oddýchnutý budem viac v pohode v práci = uspokojí to zamestnávateľa.
3. Založím si konkurenciu, uspokojí to trh
Je pravdou, že mnohé konkurenčné projekty vyrastajú v základni materskej firmy. Pristúpením k 20% voľnému pracovnému času sa tento bod posilňuje a trh rastie. Otázne je, či sa to páči zamestnávateľom. Myslím, že moc nie. Aspoň u nás, na Slovensku, v Európe.
Založením konkurencie sa taktiež vytvárajú nové pracovné miesta, čím všetci bohatneme.
Protiargumenty nebudem uvádzať, rád si ich prečítam od niekoho iného na inom blogu.
