Aj vy. Aj ja. Každý. Keď vám poviem, že aby ste nečítali tento článok, čo urobíte?
Ak čítate túto vetu a tento odsek, zrejme ste ma neposlúchli. Tak to v živote chodí. Každý sa riadi svojím vlastným rozumom, nech okolie hovorí čokoľvek. Aj keď vezmete niekoho názory do úvahy, vždy sa bude jednať o vaše vlastné rozhodnutie. Rozhodli ste sa pokračovať v čítaní tohto článku.
Robíte si starosti s tým, čo si o vás druhí ľudia myslia? Netrápte sa, ani sa neunúvajú o vás myšlienkami zakopnúť. Môžete sa obliecť akokoľvek, robiť čokoľvek nenormálne v rámci spoločensky uznávaných noriem a podobne. Chvíľu možno vzbudíte pohoršenie, ale najdôležitejší je váš vlastný názor na seba samého.
Každý normálny človek sa totiž celý deň a každý deň zaoberá len sebou, sexom a smrťou. Všetko, čo urobíte, robíte v záujme týchto troch bodov. Robíte niečo preto, aby ste z toho mali osoh aj vy. Aj dobrý pocit z nezištných charitatívnych skutkov do toho nahráva. Na sex myslí každý. Je jedno v akej súvislosti. Naše podvedomie sa neriadi logikou vedomého myslenia. Samozrejme, niekto je tak vytrénovaný v ovládaní svojho podvedomia, že myšlienky na sex sú preňho nejestvujúce. No dovolím si tvrdiť, že živočíšne pudy sa prejavia v nejakej miere u každého človeka. Skôr, či neskôr. Ešte som to nikdy akosi verejne neprezentoval, a ukladám to ako otázku pre diskusiu v širšej verejnosti: myslíte, že kňazi masturbujú?
No a poslednou vecou, na ktorú myslí každý, je smrť.
Jedná sa o najviac vyskytované skutočnosti v myšlienkach ľudí. Nepopiera sa tým fakt, že niekto môže myslieť častejšie na iné veci. Skúste si sami pre seba urobiť reflexiu do svojho vnútra a pravdivo si odpovedať, či myslíte častejšie napríklad na spev vtákov, blaho suseda, utrpenie hladujúcich v Afrike a podobne oproti mysleniu na seba, sex a smrť.
Nebojte sa, je to normálne. Pokiaľ vedome nepopierate isté skutočnosti, a v podvedomí „nemyslíte“ inak, všetko je v poriadku.