V živote človeka príde mnoho situácií, kedy zahajuje obranný postoj. Je to väčšinou v prípade náročných životných situácií, na ktoré každý reaguje inak. Práve o obranných mechanizmoch, obranných frustračných mechanizmoch, si dnes povieme niečo viac.
V podstate ide o zachovanie rovnováhy duševného zdravia človeka. Preto ak niekto reaguje podobným spôsobom, ako si o chvíľu povieme, nie je to samoúčelné a so znalosťou tohto javu budete môcť ľahšie odstrániť prekážku, ktorá vyvolala danú reakciu.
Obranné frustračné mechanizmy – 6 základných
1) agresia
Priamy alebo nepriamy útok na prekážku, ktorá stojí v ceste pri dosahovaní určitého cieľa. Jednoducho: pokiaľ na vás niektor skričí, asi to bude preto, že ste sa stali prekážkou, nie preto, že dotyčný kričiaci je nebodaj zlý. Hlavne si to netreba brať osobne.
Snaha o preváženie správania sa agresívneho útočníka ešte agresívnejším, hoc aj pozitívnym správaním, len útok zosilní. Dôležité je pochopenie daného správania a odstránenie jeho príčiny.
2) rezignácia
Väčšinou rezignuje človek, ktorý prežil nejakú náročnú situáciu a nezvládol ju. Samozrejme to súvisí s odolnosťou človeka voči negatívnym záverom konania a so zdravým sebavedomím.
Rezignácia mnohokrát pôsobí demotivujúco, pokiaľ sa jedná o člena tímu, ktorý musí (ako celok) dosiahnuť určitý cieľ. Napríklad ak mužstvo prehráva a všetci okrem jedného majú chuť to zvrátiť, tak ten jeden, ktorý rezignoval, dokáže nahlodať celkovú morálku mužstva.
3) kompenzácia
Tento mechanizmus stojí na princípe pocitu menejcennosti, kedy sa nedosiahnutý cieľ kompenzuje nižším cieľom, ktorý je možné dosiahnuť (narozdiel od toho vyššieho).
Preto sú veľmi dôležité čiastkové ciele, ktoré vedú k dosiahnutiu toho hlavného a nepovedú až k nutnosti obranného zákroku.
4) racionalizácia
Človek sa snaží dokázať sebe i okoliu, že príčina neúspechu nie je v ňom samom, ale v nejakej vonkajšej, často vymyslenej príčine. Daný človek si neprizná chybu, čo je samozrejme nesprávne.
Ak chcete dosiahnuť vytýčený cieľ, je nutné svoje chyby opravovať s vedomím, že sú to práve vaše chyby. Hlavne pri tom myslite na dosiahnuté úspechy.
5) identifikácia
Veľmi zaujímavý mechanizmus podobný správaniu sa netopiera v jednej z ezopovych bájok – netopier sa priklonil vždy na stranu skupiny zvierat, ktorá víťazila (raz vtáky, raz cicavce).
Jedinec, ktorý nedosiahol vytýčený cieľ sa stotožňuje so skupinou, ktorá daný cieľ dosiahla. Známe je tiež prevracanie kabátov pri zmene politického režimu.
6) únik
Človek uniká z napätia do inej činnosti. Miesto snahy dosiahnuť žiadaný cieľ je vybraná iná činnosť, ktorá v podstate cieľ nemusí obsahovať. Zavše sa to končí pri snívaní a stavaní vzdušných zámkov. Horšie je, keď to skončí pri alkohole, drogách, …
Lepšie je, keď sa nahromadené napätie z neúspechu uvoľní v športovej aktivite. To je to najlepšie, čo sa v tomto prípade dá urobiť.
11 ďalších obranných frustračných mechanizmov
1) projekcia
Pri tomto mechanizme sa jedná o uvaľovanie viny na niekoho iného. Napríklad žiak často váľa vinu na učiteľa pri vlastnom neúspechu. Ja za to nemôžem, počuť dosť často z úst každého z nás. Dôležité je uvedomiť si, či skutočne človek sám za to nemôže.
2) sublimácia
Uvoľnenie psychického napätia vyvolaného nedosiahnutím vytýčeného cieľa únikom k vyšším princípom v myslení. Napríklad utiekanie sa k náboženstvu, k mystike, … Prenechávanie viny vyšším bytostiam, ktoré sa o vec už nejak postarajú.
3) potlačenie
Reakcia, kedy zabúdame na nedosiahnutie cieľa, neuspokojenie potreby.
4) somatizácia
Prenos psychického napätia do telesnej oblasti – vysoký krvný tlak, … Meditáciou a uvoľnovaním tela a mysle sa dá tento jav znížiť, ba aj odstrániť.
5) stereotypizácia
Orientácia na istý meravý prístup ku skutočnosti a na spôsoby správania, ktoré nie sú adekvátne k situácii (strnulosť).
6) regresia
Únik z napätej situácie pri nedosahovaní cieľa k vývojovo neprimeranému správaniu, únik do minulosti, do spomienok.
7) transgresia
Je opakom regresie. Napríklad sa môže jednať o predčasný strach mladého človeka zo smrti.
8) reštrikcia
Unikanie od ťažkostí pri nedosahovaní cieľa obmedzovaním seba samého, odťahovaním sa, podlízavosťou.
9) vykupovanie sa
Výhovorky, sebatrestanie sa, ktoré však nie sú zamerané na dosiahnutie cieľa, ale súvisia so snahou uvoľniť sa z nedosiahnutia cieľa.
10) popretie
Potlačenie významu pôvodného cieľa, ktorý sa nepodarilo dosiahnuť. Človek sa správa, akoby sa nič nestalo a žiadna prekáža akože neexistuje.
11) vytváranie reakcií
Človek sa správa navonok presne opačne, ako sa mu vnútorne žiada správať. Napríklad sa tvári ľahostajne, no vnútri ho zožiera ťarcha neúspechu.
Pokiaľ sa človek správa odhodlane cieľ dosiahnuť a vnútorne sa trápi nad tým, cieľ sa môže podariť dosiahnuť. Platí to preto, lebo vždy jedna strana mince vyhrá: buď vnútorné reakcie, alebo vonkajšie.
Chtiac nechtiac, znak dospelosti?
Vyššie vymenovanými mechanizmami sa bránime podvedome preto, že sme sa to počas nášho života naučili. Každý človek má vypestované iné spôsoby obrany. Ide o to, aby sa tie vyššie vymenované eliminovali, pretože vo väčšine prípadoch nejde o správnu reakciu na záťažovú situáciu.
Človek sa stáva dospelým len v určitých prípadoch, pretože dospelosť vekom nie je ohraničená. Psychológovia síce tvrdia, že áno, a že sa delí na niekoľko etáp, lenže byť dospelým neznamená mať 25 rokov. Čovek sa stane dospelým vtedy, keď si plne začne uvedomovať svoje činy. Ale to je presne stav, kedy nepoužije ani jeden z vyššie pomenovaných obranných frustrašných mechanizmov a znamená to, že jeho odolnosť voči záťaži je na dobrej a zdravej úrovni.
Odolnosť voči záťaži sa dá trénovať a vtedy je dobré mať na pamäti tri body:
- disciplína,
- sebakázeň,
- schopnosť vyrovnávať sa so stratami.
