Existuje slobodná vôľa? A dá sa vôbec nejako ohraničiť, zaškatuľkovať nejakými normami, či správaním? A čo to vôbec slobodná vôľa je?
Vôľa, ako taká
Vôľa, okrem toho, že to je krásne slovo, je to psychický proces spočívajúci v zámernom a uvedomelom zameraní aktivity človeka na realizáciu nejakého cieľa. Je vždy spojená s prekonávaním prekážok, ktoré môžu byť vnútorné (psychický stav človeka, vyčerpanosť, nevedomosť, nezručnosť, nevera vo vlastné sily, fyzická indispozícia, …) alebo vonkajšie (nie sú materiálne prostriedky, nie je čas, vysoké požiadavky, …).
Keď nejestvuje žiadna prekážka, nemôžeme hovoriť o vôli – hovorí sa tomu aj „ako slepé kura k zrnu“. V ďalšom rozprávaní túto možnosť kuraťa vylúčim bez ujmy na všeobecnosti.
Vôľový proces má niekoľko krokov:
- motívy – niečo nás musí motivovať k činnosti,
- stanovenie cieľa – k niečomu sa musíme dopracovať,
- vyberanie si prostriedkov na dosiahnutie cieľa – ako sa k tomu dopracovať,
- rozhodnutie konať – zlom, pokiaľ je konanie bez činnosti, nie je to vôľový proces, ale predsavzatie,
- plnenie rozhodnutia – prichádza prekonávanie prekážok, čo záleží od osobnosti každého človeka, od jeho citov, zručností, vedomostí, vôľových vlastností.
Niekoré z vôľových vlastností sú: cieľavedomosť, rozhodnosť, húževnatosť,sebaovládanie, energickosť, samostatnosť.
Existujú aj odchýlky od vôľového konania – skratová reakcia, impulzívna reakcia –, ale i poruchy vôľe – neschopnosť vytýčiť si cieľ, znížená schopnosť realizovať rozhodnutie, cesta za svojím cieľom cez mŕtvoly.
K vôli ešte aj slobodná (slobodná vôľa)
Vyššie sme si v skratke definovali, čo je to vôľa a pokúsili sa ju nejak ohraničiť. Teraz môže začať vlastné rozprávanie o „slobodnosti“. Či vôbec môžeme o slobodnej vôli hovoriť.
Určite sa nezhodneme na rovnakom poňatí tohto problému, rozhodne ale môžeme prehlásiť, že slobodná vôľa má vždy nejaké hranice. Napríklad na vozovke máte slobodu, môžete ísť kamkoľvek, kedykoľvek, no musíte dodržiavať nejaké pravidlá, aby sa táto sloboda zabezpečila aj ostatným účastníkom dopravnej premávky. Pravidlá sú určené všeobecne, po dlhoročných skúsenostiach a každému, zdá sa, vyhovujú. Občas sa nájde nejaký exemplár hodný priviazania o kolík s neustálym chladením hlavy dostatočným množstvom ľadu, až kým neprestane. Ale v podstate ide o úspešne sa samostatne riadiacu sústavu.
Rozšírme teraz cestnú premávku aj do iných rozmerov, a síce do toho sociálneho. Nieže by cesta autom nebola dostatočne ľudská, ale s autom do reštaurácie asi ťažko niekto príde. Pravidlá správania sa sú všeobecné platné normy tej, ktorej spoločnosti. Slobodná vôľa nám ale ponúka niečo viac.
Slobodná vôľa umožňuje pravidlá porušiť. Vďaka nej máme vždy možnosť výberu. Poruším pravidlá, alebo sa budem riadiť podľa nich? Ak by sme to zobrali z tej biblickej stránky, Adam s Evou mali slobodnú vôľu a vybrali si smrteľný život v bolestiach, útrapách, hanbe a ďalej vieme, ako to dopadlo s ich potomkami 
. Mali možnosť sa rozhodnúť.
Z tej bežnej stránky, vždy máme možnosť voľby. Každý má možnosť voľby. A nemusí sa jednať len o porušovanie pravidiel. Dám si pivo alebo teplé gaštany?
Z tohto pohľadu, z možnosti vybrať si, slobodná vôľa existuje a dá sa o nej dostatočne dobre rozprávať. Vynára sa tu ale hlbší problém. Existuje neobmedzená slobodná vôľa? Neobmedzená v tom zmysle, že dokážem vôľou dosiahnuť čokoľvek. No dobre, ale čo je to čokoľvek? Nikto, verím tomu, si nevie predstaviť štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, … rozmer nášho priestoru (kto áno, vzdávam mu úctu a poklonu). Vraj ich je dosť na to, aby sa dali zrátať na prstoch rúk s ešte niečím navyše.
Ak existuje teda neobmedzená slobodná vôľa, potom sa musíme ohraničiť na ten svet, ktorý je dobre vnímateľný ľudskými zmyslami. Už len z toho dôvodu, že späť v čase nedokážeme cestovať, kdežto myšlienky by na to aj boli. Dá sa potom hovoriť oneobmedzenej slobodnej vôli?
O neobmedzenej slobodnej vôli sa, čo do ohraničení nášho priestoru, nedá hovoriť. Dá sa však o jej neobmedzenosti hovoriť, čo do možností, ktoré tento priestor ponúka. Uvediem príklad:
Už ste určite cestovali nejakým dopravným prostriedkom. Vlakom, autobusom, autom a tak ďalej. Predstavte si, že do vlaku nastúpite o 14:00. Cestujete a o hodinu, teda v čase 15:00 si hodinky nastavíte na 14:00. Vlastne ich posuniete o hodinu dozadu. Nikomu sa určite nestalo, že sa po ich nastavení ocitol znova vo východzej zastávke (tam, kde nastupoval). Toto náš priestor (zatiaľ) neumožňuje, teda v tomto smere sa nedá hovoriť o neobmedzenej slobodnej vôli. Ale v rámci priestoru, v tomto prípade je to vlak, môžete robiť v podstate čokoľvek, čo si zmyslíte.
Z toho plynie, že slobodná vôľa je obmedzená priestorom, v ktorom existujeme, ale zároveň je v jeho možnostiach neobmedzená. Tak ako je povrch lopty nekonečný, pre slimáka ktorý po nej lezie. Lenže je konečný, čo sa týka rozmerov tejto lopty – jej tvar vieme veľmi dobre definovať.
Ďakujem za pozornosť.
