Človek si vykračuje ulicou a stretáva ich. Sú takmer všade, drgajú do teba pri nastupovaní do autobusu či vlaku. Kýchajú na teba v Tescu. Sú vôkol nás – bulvárom vychovaní.
Nemajú morálne zábrany brať si do úst vedci zistili, že … a obhajovať tým svoje tvrdenia, ktoré s vedeckosťou ani nesúvisia. Dokonca radia druhým, ako majú žiť a vyznajú sa v každej problematike, ktorej sa venovala ich obľúbená rubrika v rozsahu troch až štyroch viet.
Majú recept na čokoľvek a lekára nepotrebujú. Sprznení dobou a mnohokrát za to ani sami nemôžu. Stali sa obeťou masovej hystérie rozoberania cudzieho súkromia na verejnosti a obhajcami týchto krokov so slovami „ale veď čo je na internete, to je verejné“. Nehanbia sa jánošíkovieť a bohatých váľať v bahne zlodejstva, podvodníctva a klamu.
Istých ľudí dokonca mysterizujú a považujú za modly a modely morálnych zásad – „no predsa takto sa má žiť, kuknite na nich“ (a pritom sú to tí istí, na ktorých pred dvomi stranami novinového papiera nadávali, že akí podvodníci).
Dokonca sa život druhých stáva zmyslom života tých prvých a zabúdajú na to, že život má aj zmysel. Dokonca hlbší, než by si mohli myslieť pred chvíľkou poézie stĺpčeka o počasí.
Vedci (kto?) varovali (čo?), že je kríza. Je jedno, že tomu nerozumiem, hlavne že mám opäť proti čomu bojovať vyššou spotrebou a šrotovať i šrotovné. Spadnutý jeden cent nechajú na zemi, no keď im predavačka v Jednote vydá o jeden cent menej, hromžia tak, že všetci za nimi nestihnú spoje hromadnej dopravy.
Áno, to sú presne tí, ktorí sú bulvárom vychovaní.
