Budem prekladať, preberať a citovať. Myslím si, že pre mnohých prospešne. Hlavne to robím pre svoje dobro, ak si z toho vezmete niečo vy, budem len rád. V budúcnosti sa tým chcem riadiť, preto si to vylepujem na korkovú nástenku nad PC.
Hovorte o peniazoch
Peniaze by nikdy nemali byť hlavným obsahom diskusie, ale je to jedna z tém, cez ktoré človek komunikuje svoju múdrosť a hodnoty svojim deťom. Každý obchod, každá investícia, každá peňažná pomoc môže byť vhodným časom naučiť svoje deti niečo nové o svojich hodnotách.
Hovorte otvorene o peniazoch
Rodičia robia chybu, keď držia informácie oddelené od detí. Ako to bývalo často u mňa, moji rodičia sa so mnou (a ani s mojim bratom) nedelili o finančnú situáciu rodiny. Myslím si, že niektoré veci by sa teraz vykonávali ľahšie, ale nemôžem to potvrdiť. Preto sa tieto veci musím naučiť teraz a v podstate sám. Jediné, čo mi ostáva je, odskúšať túto teóriu na svojich budúcich deťoch.
Ale späť k tej otvorenosti. Otvorenosť v komunikácii smerom k deťom znamená, že sa tak jednoduchou cestou a pozorovaním naučia, čo je drahé, čo si môžu dovoliť a s akým rozpočtom si to môžu dovoliť. Bez tejto komunikácie potom chýba zdravý finančný úsudok.
O peniazoch hovorte vo faktoch
Mnoho rodičov zapája silné (obidvomi smermi) emócie, keď príde na rad rozprávanie o peniazoch: „peniaze sú zlé!“ „Peniaze kazia charakter,“ vyslovia občas. Alebo: „mne je to jedno, koľko to stojí,“ pokiaľ sa emotívne o peniaze nezaujímajú. Problémom nie sú ani tak samotné emócie, ako to, že toto správanie sa prenáša na deti a ony presne rovnako reagujú v podobných sitáciach, ako svoji rodičia.
Deti neskôr na tomto základe urobia mnoho chybných rozhodnutí.
Vyžadujte drobnú prácu, plaťte za prácu voliteľnú
Pokiaľ sa v rodine vyskytuje rozdelenie práce na dielčie robôtky, je to len a len dobré. Za to, čo deti urobia naviac, plaťte.
Premýšľam tak nad týmto trendom. V škole nás učili, že za prácu v rodine sa nemá platiť. Toto ale dáva iný pohľad na vec, keďže je tu spomínaná platba za prácu navyše. Myslím si, že deti si tak zvyknú na zdravé sebaohodnotenie, pokiaľ je tento drobný nadčas zaplatený spravodlivo. Samozrejme prácu navyše dieťa urobiť nemusí.
Určite starostlivo vyskúšam.
Poskytujte deťom príležitosti, v ktorých robia reálne rozhodnutia
Každý rodič chce vychovať svoje deti k samostatnosti, no neposkytuje im dostatok reálnych príležitostí odskúšať si vlastné rozhodnutia a niesť za ne dôsledky. Treba skúsi nechať deti „investovať“ podľa ich momentálne potreby a pomôcť im staroslitvými otázkami zodpovedať niektoré fakty založené na ich hodnotách, a tak dospieť k múdrym rozhodnutiam.
Pomôžte deťom stanoviť si hodnoty
Pýtajte sa detí, či je vykonávané rozhodnutie lepšie, ako iné. Pedagógovia hovoria, že najlepší „rozkaz“ je položením otázky: „myslíš si, že je -to- dobré urobiť takto?“
Pomôžte deťom porovnať obchody
Dospelí ľudia by mali čakať pred veľkým rozhodnutím ideálne jeden mesiac (zistia, aké sú výhody, nevýhody a iné vlastnosti očakávaného). Od detí samozrejme nie je možné vyžadovať čakať tak dlho pred ich rozhodnutím.
John Marotta (v parafrázovanom článku) hovorí, že deti by mali čakať toľko dní, koľko majú rokov. Teda 10-ročné dieťa by čakalo 10 dní, 15-ročný tínedžer 15 dní.
Toto pravidlo pomôže človeku počas čakania premýšľať, aj keď „len“ v podvedomí, o svojom rozhodnutí a dobre ho zvážiť.
Pokiaľ rozhodnutie prejde cez tento myšlienkový „inkubátor“ a prežije v plnej kráse, tak je to rozhodnutie hodné následných a zodpovedajúcich činov. Čím dlhšie inkubátor pôsobí, tým kvalitnejšie rozhodnutie to môže byť.
Nepoužívajte peniaze ako tresty
Trestať na základe peňazí = kupovať si správanie. V podstate takmer otroctvo. Peniaze by nemali byť stelesnením obmedzovania, ale tým, čo človeku život uľahčuje.
Predstavme si dieťa, ktoré je trestané peniazmi. Napríklad nedostane vreckové, lebo niečo. Takéto správanie sa jeho rodičov pretrváva celé jeho detstvo, až kým sa nedostane do práce, kde peniaze zohrávajú podstatnú motivačnú rolu (aspoň v roku 2008 to tak bolo (pre tých, čo to čítajú okolo roku 2058)). Bolo by špekuláciou premýšľať, ako bude vnímať výplaty daný zamestnanec a či ich bude vnímať rovnako, ako vreckové a každú nižšiu sumu bude brať ako trest. Ale po úvahe, ktorú som tu zvideol sám so sebou, to môžem predpokladať. Výsledkom bude nedobrý pocit zamestnanca a pocit menejcennosti. A to veru dobré nie je.
Nepožičiavajte svojim deťom peniaze
Požičiavanie deťom peniaze na niečo, čo chcú, nie je dobré. Nepomáha im to vytvárať si v sebe hodnoty. Keď dieťa niečo chce, malo by si na to našetriť (vreckové alebo iný príjem dohodnutý s rodičom). Ak deťom nejakú vec chcete kúpiť, aby im v niečom pomohla, kúpte im to. Ale nepožičiavajte im peniaze.
Samozrejme sa dajú vytvoriť rôzne účinné pravidlá. Smelo do toho.
Viem viem. Teraz si poviete, ako môže niekto, kto ešte nemá ani deti, rozprávať a písať o týchto veciach pre druhých. Odpoveď je skrytá v cieľoch: mojim cieľom je naučiť sa tieto body a správať sa podľa nich alebo podľa ich modifikácie. Berte to prosím ako moju externú pamäť, aby som si to v prípade potreby v čase budúcom, dokázal vybaviť obyčajným vyhľadaním na blogu.
Ďakujem za pozornosť.
