Skip to content


Štyri dni v Prosieku netradičným pohľadom

Dni 26. až 29. júla 2007, a samozrejme aj noci medzi nimi, sme si boli oddýchnuť od povinností, starostí a rodičov v Prosieku. Bolo nás viac ako tri a menej ako päť. Teda štyria sme tam šli.

Menovite Dávid, chlapec z Oravy, ten mal na starosti prvé grilovanie. Dominika, tu hľa jeho priateľka okrem toho, že mala na starosti Dávida, ešte bola aj z východu. Aby sa dvaja zmenili na štyroch, boli sme tam ešte ja s Veronikou, deti Liptova. Mne pripadla úloha druhého grilovania.

Reči nechám a zostručním, radšej sa pozrime spoločne na obrázky.

Hneď, ako sme prišli, bol Dávid prichytený, ako sa mazná so svojim ajbíem. Aby sa nepovedalo, na to som ho nahovoril ja kvôli sťahovaniu fotiek. S mojou skvelou 16 MB kartou by som nevydržal ani pol dňa. Vďaka mu za to.

Prišla noc a poznáte to, išlo sa spať.

Deň kúpania sa v Liptovskej Mare

Na druhý deň sme hľadali útočisko pre naše telá pri Liptovskej Mare.

Zakotvili sme na veľmi záhadnom mieste, kde bolo cítiť, že gravitácia sa otáčala o 180° a teplota sa šplhala niekde okolo 30°C. Vďaka tomu sa Dávid, sťa morský panic, vznášal vo vode ako deflín. Ladnosť jeho pohybov ohromovala každého.

Potom, v rámci cvičenia figúry, som sa pridal so svojimi svižnými pohybmi na vodnej hladine aj ja.

Chodidlá treba tiež opáliť.

Ubytovaní sme boli v takej malej sexy chatke.

Dievčatá, teda tie z východu, nám doniesli sladkú bábovku. Ani muchy ňou nepohŕdali a vrhli sa na ňu spolu s nami.

Grilované kuracie stehná (veľkosťou dosť podobné tým bravčovým) boli výborné, čím pozdravujem Dávidove stehná z Poľska.

Deň pešiackej výpravy cez Prosiecku a Kvačiansku dolinu

Skaly, lopúchy, vyschnutý vodopád, rebríky. Jednou vetou: všeličo nás cestou stretalo.

Prosiecka dolina, dovidenia.

D: „sleduj, kámo, kondor!“
P: „ty kokso, a fakt.“

Korzo mlynov Oblazy nás prekvapilo svojou hustotou ľudských tiel.

Hlad nás zahnal do tieňa, kde sme si dali maslo s chlebom a jablkom: maslový základ, na to sme natreli chleba a posypali jablkami.

Na ďalšej ceste v Kvačianskej doline boli celkom zaujímavé pohľady smerom nadol. Na nasledujúcej fotke je priepasť, kde to voľne padajúcej skale (testovali sme) trvá na hladinu rieky 7 sekúnd. Tí zdatnejší si dokážu vypočítať aj výšku tej priepasti k nášmu chodníku. Mimochodom, ľudskému telu by pád trval rovnako dlho.

27. júla som požiadal Veroniku o ruku :-) . Povedala „áno“.

Mimochodom, všetky fotografie uverejnené v článku sa nesmú kopírovať a rozširovať bez súhlasu autora. Ďakujem za pochopenie.

Ubytovanie poskytol privát U stopárov č. 104. Kontaktná osoba:

Jozef Majerčiak
Prosiek 104
+421 908 691 564

Posted in Radosť, Rozvoj osobnosti.