Otázka, ktorá v podvedomí určite vŕta v hlave každému, kto by sa chcel stať učiteľom. Dá sa to vôbec? Dá sa ustrážiť správanie tak, aby človek rovnako hodnotil zelenovlasého či sporoodetú?
Na človeka v živote vplýva všeličo – všetko, s čím príde do kontaktu. A zakaždým inak. Aj tá istá vec pôsobí za iných okolností odlišne. Aby ju človek ohodnotil vždy rovnako, povedzme spravodlivo, musí si zachovať určitý nadhľad. Napríklad pri výbere holiaceho strojčeka ho môžeme porovnať s inými značkami a tým si zabezpečíme akúsi spravodlivosť (každý jeden sme zobrali do úvahy). To isté platí aj o ľuďoch, lenže tam treba dávať pozor pri porovnávaní.
Problémom je práve spomínané porovnávanie. A to hlavne výzoru vzhľadom na tých„lepších“. V hlave každého človeka (učiteľa) sa vytvorí v živote akýsi obraz tohodobrého a správneho študenta plus to, ako vyzerá, s ktorým zrovnáva ostatných. Práve takto sa dejú spomínané chyby pri hodnotení a potom to ide na úkor spravodlivosti.
Každý človek chce byť výnimočným a každý to robí, aspoň sa o to snaží, inak. Niekto oblečením, niekto rozumovým konaním, niekto mlčanlivosťou, … Aby bol učiteľ pri hodnotení výkonu študenta spravodlivý, mal by podľa mňa brať každého z nadhľadu: má zelené vlasy? Neprekáža, to ešte nedeterminuje jeho správanie.
Skúsil som zostaviť zoznam určitých bodov, ktoré by mohli pomôcť byť spravodlivejším:
- nedať na emotívne reči ostatných učiteľov,
- prvý dojem potlačiť,
- študenta počúvať, nepozerať sa naň,
- nehodnotiť študenta z toho, čo nevie, ale z toho, čo vie,
- stanoviť jasné pravidlá hodnotenia spoločne so študentami a dbať na ich dodržiavaní za každých okolností,
- mať tieto pravidlá na očiach.
Raz vyskúšam, i keď to bude ťažké, a podelím sa so skúsenosťami. Teraz ďakujem za pozornosť.
