V Poľsku nedávno prešiel odobrením politikov návrh zaviesť v školách povinne uniformy. Je to dobré, alebo to robí zo žiakov len akúsi šedivú masu? Skúsim sa nad tým zamyslieť v nasledujúcich riadkoch.
Šaty robia človeka, robia aj rozdiely
O oblečení mimo školského prostredia sa nemusíme baviť, je to nepodstatné v túto chvíľu. Natíska sa ale otázka, čo s oblečením v prostredí materskej, základnej a strednej školy? Alebo nejakej ďalšej.
Keď sa pozrie niekto do dnešnej triedy, vidí pestrosť. Pestrosť v obliekaní sa. Jeden si dá džínsy a vyťahané tričko, tá si dá krikľavozelenochrumkaovoranžovú suknu a sveter, tej zase trčia z bedrových nohavíc tangá so štítkom, kde sa píše, že sú 100% polyester. Nehovoriac o tom, že je vonku 10°C a polka triedy má holý chrbát. Je to naozaj dobré?
Súťaživá atmosféra vplýva zvlášť nepriaznivo na úzkostných žiakov. Pri rozprávaní o oblečení sa dá hovoriť o silnej súťaživej atmosfére v triede. Ak je Janko z rodiny, kde sa kupuje každý deň nový a najlepší čistiaci prostriedok, Ferko už byť z takej nemusí. V jeho rodine sa môže žiť na jednom chlebe na deň pre celú rodinu. Keď sa títo dvaja rovesníci stretnú v jednej triede, škole, ako spolužiaci, často to vidno.
Kým Janko má na sebe najnovšie tenisky Adidas, Ferko nosí už šiestym rokom jedny a tie isté „všedné“ topánky. Práve tieto očividné rozdiely robia zo školy miesto, kde sa pár ľudí chodí predvádzať, že jeho rodičia na to majú. Kým tá druhá skupinka trpí. Trpí tým, že sú „horší“. Keď som mal náčuv z matematiky u spolužiakov, vyučujúca, ktorá nás má na starosti sedela v lavici vedľa mňa a vraví mi: „tie štyri dievčatá vzadu chodia do školy, len aby sa namaľovali.“
Vzniká tak prostredie, kde sa žiaci zvyknú predvádzať hodnotami, ktoré sú síce pre život potrebné, ale vôbec nie sú tie najdôležitejšie. Škola v mnohom formuje žiaka, či sa nám to páči, alebo nie. Preto ak Ferko vyrastá v školskom prostredí, ktoré je poznačené uznávaním idolov krásy a bohatsva, môže to naňho pôsobiť ako brzda. Samozrejme môže byť dobrý vo veľa iných veciach, ale nikto si to nemusí všimnúť, čo je škoda.
Uniforma, ako prostriedok na ukázanie rozdielov vo vedomostiach
Možno by sa zdalo, že uniforma v školskom prostredí žiaka deformuje tým, že musí nosiť niečo, čo nechce (nechcú skôr tí sebavedomejší). No nie je to tak. Nevychádzajúc zo žiadnych výskumov, či odborných článkov na túto tému si myslím, že ak by sa uniformy nosili v školách od malička, každý by bol na to zvyknutý a vôbec by sme si to ani neuvedomovali.
Myslím si, že určitá miera jednakosti je prospešná. Prospešná v tom, že sa ukážu rozdiely v inom – vo vedomostiach. Nikto si nebude všímať (aj keď o tom sám pochybujem), či tam tá má/nemá tangá, ale to, či dokázala učivo pochopiť. Škola má byť, predovšetkým, na to, aby sa žiakom ukazovala cesta k novým poznatkom. Má byť miestom, kde vládne … nechcem tu teraz citovať Komenského. Proste má byť miestom, kde sa vedomosť a jej získavanie stáva príjemným.
Možno ma mnohí za tieto myšlienky odsúdite, ale po prečítaní niekoľkých myšlienok iných autorov o tom, aká atmosféra má vládnuť v triede, mi nevychádza nič iné, ako obhajovať myšlienku nosenia uniforiem v školách.
Nanútene?
Žiaci by sa možno sťažovali (a ja tiež), že uniforma je niečo, čo je nanútené. A to predsa nikto nebude nosiť. Čo tak urobiť súťaž medzi žiakmi o tom, ako by ste si predstavovali školskú uniformu? O návrhoch poslaných by sa hlasovalo – zase medzi žiakmi. Jednoducho ich nechať pracovať na svojej škole, aby mali pocit, že škola je tu pre nich, nie oni pre školu.
Bolo by to síce finančne náročné, ale stálo by to za úvahu skúsiť. Na nejakej škole, jednej, ako pokus.
