Ak sa chceš odcudziť blízkemu človeku, tak si zatvor dvere. Dvere na izbe, či na kuchyni. To je jedno. Jednoducho ich bez dôvodu zavri a odíď napríklad sledovať televíziu.
Ľudia sa dnes často zatvárajú pred druhými. Smutné je, že tí druhí sú mnohokrát tí najbližší. Rodič stále len kritizuje svoje deti, tie mu časom prestanú rozprávať o svojich radostiach a trápeniach, pretože vedia, že by sa im dostala len kritika, žiadna pochvala.
Potom rodič zavrie deťom na izbe dvere bez toho, aby vysvetlil, prečo tak urobil. Vysvetliť sa to dá aj tak, že oni, tí rodičia moji, ma už nemajú radi. A deti si to skutočne vezmú k srdcu.
Keď sa rodičia opýtajú detí po príchode zo školy: „čo je nové?“, dostanú akú-takú odpoveď. Lenže na tú otázku sa nedá odpovedať tak, že by opísali to, čo je po starom, no niekoho zaujalo. Rodič pomaly, ani o tom nevie, prehlbuje priepasť medzi ním a jeho deťmi tým, že nerozvíja svoje otázky kladené na osobnosť dieťaťa. A to iba obyčajným zatváraním dverí na izbe bez dôvodu, ktorý je deťom jasný.
Vysvetľovať potom deťom, že nechceme, aby si to počul, je cesta do zatratenia rodinného puta.
V živote sa nechcem zatvárať pred nikým, koho mám rád. Za problémy sa netreba hanbiť. Tie človeka zosilňujú.
