Skip to content


Zaujímavý pohľad z druhej strany

Čítal si knihu Nesmrteľnosť spol. s r. o.? Jednalo sa tam o to, že duša mŕtveho sa dala transplantovať do iného tela darcu. Ten ale o dušu prišiel. Chcem ale o tom, ako je svet vnímaný deťmi, a ako dospelými.

Keď som bol malým chlapcom, teda už človekom, ktorý nemá rád pomenovanie svojej osoby dieťaťom, neuvedomoval som si pár vecí. Dnes už mám na to pohľad z druhej strany. Nuž poďme po poriadku.

Mal som niečo okolo trinásť až pätnásť rokov. So spolužiakmi sme občas čo-to vyviedli. Nebudem dávať návody, ako hádzať snehové gule do okien a podobne, to by sa nehodilo.

Vtedy, keď sme boli v období druhého vzdoru, teda sme prichádzali na to, že máme svoje práva, no žiadne povinnosti, sme nechápali. Jednoducho nám bolo všetko jedno. Ako vídať, dnešná mládež sa v tomto nepokazila. Je stále nechutne drzá a skazená ;-) . A dobre jej tak, aspoň sa naučí veľa zo života. Aj na úkor toho, že niektorých ľudí to ruší pri práci, pri učení, či pri inej duchaplnej činnosti.

Ich to prejde.

Možno občas treba riešiť niektoré priestupky s políciou, riaditeľstvom školy, ktorú navštevujú, či s rodičmi dotyčných. Vždy ale treba tieto veci riešiť citlivo, podľa mňa.

Viem, viem, povieš mi, že sa to nedá. A máš pravdu, nedá sa to. No skôr, ako začneš konať, skús sa zamyslieť, prečo sa asi tak deje. Prečo ti tí malí nezbedníci hádžu snehové gule do okna? Prečo ti doškriabali auto kľúčom? Prečo?

Dovolím si načrtnúť niekoľko bodov, ktoré som pokladal ja, za urážku a podnet k tomu, aby som sa správal, ako som sa kedysi správal (a hanbím sa teraz za to).

Najprv podnety zo školy (aj s možným riešením)

Známky lepšie (1, 2) boli ohodnotené pochvalou, kým známky horšie (3, 4, 5) pohoršením.

Možné riešenie: chváliť každé zlepšenie. Aj zo známky 5 na 4 a povzbudzovať k dobrému výkonu. Každý na to predsa má.

Vyhrážanie sa žiakovi vyššou mocou smerom od učiteľa

Možné riešenie: nevyhrážať sa, pôsobí to neprofesionálne. Nežiadúce správanie si nevšímať, pokiaľ je to možné a nezapájajú sa do toho ostatní žiaci v triede. Inak to stranou konzultovať s riaditeľom a rodičmi. Tu treba opatrný prístup – je to ich dieťa.

Prejavy kreativity riešené zákazmi.

Možné riešenie: nezakazovať písanie po laviciach. Dať možnosť každému žiakovi doniesť si papier a lepiacu pásku, nechať si ich oblepiť lavicu papierom. Kresliť a písať si môžu naň.

Je ich určite viac, ale toto mi momentálne napadlo.

Podnety smerom z domu (aj s možným riešením)

Zákazy rôznych činností (TV, internet, bicykel, …)

Možné riešenie: nezakazovať, skôr treba chváliť to, čo sa urobí dobre. Väčšinou tam, kde je pochvala, tam ide každý. A každý robí to, za čo je chválený.

Krik na dieťa

Možné riešenie: nedorozumenia a problémy riešiť s chladnou hlavou (veľmi náročné) v kľude. Sadnúť si k problému, ako dvaja dospelí ľudia (dáva to pocit dôležitosti), ale brať ohľad na to, že je to ešte stále dieťa (niektoré myšlienky ostanú nepochopené a to je zle = krivda).

Isto si aj ty spomenieš na mnohé podnety. V čom je ale hlavný problém?

Nevidíme to dobré pod tieňom veď chcem pre teba len to najlepšie

Ak dieťa neposlúcha, je to preto, lebo chce pozornosť. Nijak inak sa mu jej nedostane, pokiaľ neurobí niečo zlé, čo dospelí chápu často nesprávne. Lenže väčšinou je to práve výchovou dieťaťa smerom od rodičov.

Upevňuje sa hlavne to správanie, na ktoré je dávaný okamžitý podnet.

Čiže ak dieťa chytí do ruky varešku a hodí ju o zem, a rodič začne naň kričať, dieťa má, čo chce – pozornosť rodiča. A dieťa vie, že práve takýmto správaním si tú pozornosť získa. Pokiaľ ale dieťa urobí niečo dobre, správne, pekne, nedostane sa mu skoro žiadnej pochvaly.

Otázka pre teba: ako sa to dá zmeniť?

Áno, odpovedáš správne. Nežiadúce správanie si netreba všímať. Napríklad dieťa príde a povie: „kurva“. Mnoho rodičov hneď začne kričať, že ako to rozpráva a podobne. Dieťa si všimne, že rodičia mu venujú nesmiernu pozornosť a začne to opakovať. V takom prípade treba byť ticho a pozorovať, či sa toto správanie nejak oslabuje, alebo silnie. Na základe toho sa až vyberá metóda nápravy.

Teda, keď dieťa urobí niečo dobré, napríklad umyje po sebe pohár, treba ho za to pochváliť. A to konkrétne: „som rád, že si tak pekne umyl ten pohár, neostali na ňom žiadne šmuhy. Radosť s tebou tráviť čas pri umývaní riadu.“ Ide o to, konkretizovať pochvalu. Nie všeobecný blábol typu výborne.

Mnohým ľuďom chýba práve konkrétna pochvala za činy, ktoré si to zaslúžia. Možno aj preto si hľadajú náhradu pozornosti práve nežiadúcim správaním.

Aby pochvala mala účinok (kritika má rovnaký, len opačný účinok), musí byť vykonanáokamžite po žiadúcom správaní.

Posted in Komunikácia, Rodina, Škola.