Skip to content


Obrázková myseľ

Prečo máme radi „windows-like“ operačné systémy? Prečo radšej vyberáme konzervovanú kukuricu podľa obrázku a nie nápisov? I keď sa ti miesto nej podarí vybrať cícer, ako mne.

Výhody textových režimov

Textové režimy sú rýchlejšie na spracovanie a vyhodnotenie. Veď ak dáš niekomu prečítať slovo kniha a druhému dáš toto slovo vysloviť po zhliadnutí obrázku knihy, tak rýchlejší bude ten, čo číta slovo, ako ten, čo pomenúva obrázok. Prečo?

Je to preto, lebo pri čítaní slova vzniká oveľa menej asociácií, ako pri pomenúvaní obrázku. Čo by to bol ale za svet, kebyže si kráčaš po ulici a čítaš nápisy: „javor, lampa, dedo, pes, hovno, …“ Podľa mňa dosť o ničom. Pre lepšiu konkretizáciu by si potom čítal: „dedo sa rozčuľuje a pľuje na psa, lebo stúpil do jeho ho*na.“ Život by boli veľké noviny, bez obrázkov. Síce možno zo zvukom, ale to by nezachránilo nič.

Takže textový režim má výhodu v tom, že sa do ženy začítaš a nevznikajú v tebe nijaké okrajové myšlienky na iné danosti. Jednoducho si prečítaš „pekná žena, prsnatá žena, sexy zadok, chlpatá hruď, …“ Na čo teda hovoriť (písať) milióny slov, keď stačí jeden obrázok? ;-) O emócie je okamžite postarané, miestami aj o určité svalové partie a zvieracie pudy.

Ak by bol svet v textovom režime, ľudia by nemali morálne problémy s vecami akoneverachorobyvojny a podobne. Stačilo by si na ulici prečítať, že toto je chrípka a každý by sa jej elegantne vyhol. No nebolo by to krásne? Nádherný svet Linuxu. Lenže ono treba občas aj Windows, ktorý má možno mnoho chýb, ale práve to je na takom svete nádherné.

Všemocné obrázky

Ale aby som sa vrátil späť k veci. Stačí sa pozrieť na obrázok štavnatých jahôd, ako po nich steká čerstvá kvapka vody. Okamžite ti ide slina na jazyk. I keď bude jahoda prehnitá až na kosť, aj tak ti príde tá slina. Je jedno, v akej súvislosti, ale príde.

Obrázky dokážu veľké veci. Nemusia sa hýbať, nemusia obsahovať ani jedno slovo, ale pritom obsahujú veľa informácií. Výhodou takéhoto prenosu informácií je to, že ich nespracovávaš lineárne (teda slovo po slove, ako v texte), ale naraz, ako celok. Keď sa pozrieš na nejaký obrázok, netreba popis, hneď vieš, o čo ide.

Vytvoria sa v tebe emócie, pocity, zážitky, ktoré obrázok evokuje. A to text: „na Silvestra bola hmla a nič nebolo vidno, iba počuť,“ proste nedokáže.

Posted in Komunikácia, Radosť, Rozvoj osobnosti.