Možno sa ti zdá, že presviedčanie o svojej pravde protivníka odstaví. Že použiješ tak silné argumenty, že sa prepadne od hanby pod čiernu zem a s krtami bude ohrýzať korienky. Nie. Ani v reálnom živote, a tobôž nie v internete, to tak nefunguje.
Návod som položil už v nadpise článku. Viac ti netreba. Problémom väčšinou býva nájsť ten správny spôsob pre pritakanie.
Čo je dôležité
Ak si si vedomý svojich chýb a s niekým diskutuješ/píšeš článok, spomeň tie chyby. Ohlás ich vopred a ber na ne ohľad. Tým si ponecháš silné argumenty proti tebe na svojej strane. A ak protivník vytiahne jeden z už dopredu tebou ohlásených argumentov, poznamenaj: „viem o tej chybe. Už som to raz spomínal.“ Nebude mať čo povedať. A diskusia ostane pre tých, čo k veci majú čo povedať.
Niekedy sa ale nedá ohlásiť chyba dopredu. Buď sa na to zabudne (zábudlivosť sa dá odstrániť cibrením mysle), alebo to z formálneho hľadiska nejde. Vtedy má protivník silnú pozíciu, pretože všetky argumenty proti tebe má na svojej strane. Čo keď ich použije? Čo teraz? Začať sa hádať? Nie. Začať sa vykrúcať? Nie, to už vôbec nie. Priznaj si chybu.
Nejestvuje silnejšia zbraň pri komunikácii, ako priznanie si chyby. Zobrať všetko na svoje plecia a otvorene sa k tomu priznať. V tom momente protivník nemá v zásobníku žiadny protiargument. Vtedy buď odchádza, alebo zachová neutrálne stanovisko (Čo väčšinou aj urobí, pretože prehru nemá rád. V internete sa radšej stiahne, tam ho nikto nevidí.).
Ak si už teda vo fáze priznania si chyby, opýtaj sa protivníka, prečo si myslí, že tie chyby sú tak podstatné pri jeho argumentácii. Opýtaj sa, ako by hľadal riešenie odstránenia chyby. Už s ním bude rozumnejšia reč (Ak samozrejme neodišiel. Bude mať ale nutkanie vrátiť sa pozrieť, ak to prebehlo na nejakej webovskej stránke.).
Internet, či reálna situácia?
Samozrejme, že v skutočnom živote, tam, kde občas preletí aj nejaká facka, takáto forma komunikácie obstojí lepšie. Na internete je silná miera anonymity, kde stačí zmeniť prezývku, prípadne aj IP adresu, a je to tu znova.
