Všimol som si, že občas nerád vykonávam nejakú domácu činnosť. Napríklad vynášanie smetí, vysávanie a podobne. Položil som si otázku: prečo?
Myslím si, že som našiel odpoveď.
Keď som si tak premietol v retrospektíve celý môj doterajší život, napríklad zameraný len na vysýpanie smetí, tak som si všimol, že som nemal nijaký vzor v tomto. Keďže som akosi záhadne (naši zamiešali) už dvadsaťdva rokov mužského pohlavia, tým vzorom by mal byť otec. Problém je v tom, že som ho nikdy ani raz nevidel vyniesť smeti. Tým nevravím, že je zlým otcom, to nie, skôr naopak. Niektoré drobnosti by som ale vedel doladiť.
Ak sú rodičia pre deti najdominantnejším vzorom v mladosti, tak v rámci slušnosti som sa rozhodol na tieto domáce úkony si zvyknúť. Aby som budúcim generáciam priniesol vzor, ako sa patrí. Predsa nebudem chcieť, aby keď niekto mal ísť vyniesť smeti, aby sa okúňal a zdráhal.
Hľadanie a výber vzorov
Väčšinou platí, že muž si hladá mužský vzor, žena ženský. Podvedome. Miestami sa to môže prelýnať, ale v zásade to platí. Niekedy ani nemusíš vedieť, že si si vybral vzor a konáš podľa neho. Preberáš postoje, činnosti, názory. Vyžaduje to od teba všímavosť, pretože vzor nemusí byť vždy pozitívne motivujúci.
Zodpovedanie si na otázku, aký vzor napodobňuješ a či je to správne, je krok k úspešnému prijatiu, či odmietnutiu daného konania.
Nie je správne, že nejdem vyniesť smeti, keď je treba. Nie je správne, že nepovysávam, keď sa prachom v izbe brodím. Je ale správne, že na riešenie týchto otázok poznám odpoveď a snažím sa to napraviť. Teda vychovali ma rodičia dobre? Nemal som vzor v rutinných každodenných činostiach, ale viem si to uvedomiť. Keby som možno mal ten vzor, tak by som si to neuvedomil a dopúšťal sa väčších chýb. Ktohovie?
